Tomáš Kačmarčík, 41-ročný ultrabežec zo Svitu, má za sebou ďalší horský ultrabeh.
SVIT. Po minuloročnom horskom behu okolo Mont Blancu tentoraz súťažil v talianskych Dolomitoch. Dobehol na výbornom 17. mieste spomedzi 320 vytrvalcov z 26 krajín sveta. Trať absolvoval v drese Sport Rysy, Inov 8, Tatra Clima. Po návrate pod Tatry sme sa s ním skontaktovali. Ochotne sa podelil o svoje pocity a dojmy.
Mohol by si spresniť, o akú súťaž šlo?
„Zúčastnil som sa pretekov Dolomiti Extreme Trail pri talianskom Val di Zoldo. Trať merala 103 km a celkové prevýšenie dosahovalo 7 150 m.“
Odkedy si sa na toto podujatie pripravoval?
„Prihlásil som sa už začiatkom februára. V zimnom období som sa zameral na objemovú prípravu a od jari som okrem tréningov absolvoval i niekoľko bežeckých súťaží na „kratších“ tratiach v rôznych častiach Slovenska, najmä v okolí môjho bydliska.“
Si spokojný s výsledkom, ktorý si dosiahol?
„Mal som veľkú radosť, že som to zvládol. Celú dobu som nevedel, na akej pozícii bežím. V cieli som bol za 17 hod. a 34 min., čo nakoniec pre mňa znamenalo parádne 17. miesto zo všetkých 320 štartujúcich. Hodnotenie podľa vekových kategórií nebolo, ale to ani nie je pre mňa teraz dôležité. Čísla sú len bonus za absolvovaný tréning. Dôležité je, že som súťaž v zdraví dokončil aj napriek problémom v prvej polovici. Vyhral som sám nad sebou. Som spokojný, že som dokázal v druhej polovici trate zrýchliť a posunúť sa o 17 priečok vpred. Som šťastný. Opäť sa mi potvrdilo, že preteky sa končia až v cieli. Dolomiti Extreme Trail si prívlastok extreme právom zaslúži.“
Čo všetko si počas dlhej trate musel absolvovať a prekonať?
„Bolo tam všetko – ťažké technické stúpania, náročné zbiehania, hmla, dážď, mokro, blato, široké cesty, úzke chodníčky – jednoducho pravý trail.“
Aký vplyv mala náročnosť trate na dosiahnuté výsledky pretekárov?
„O náročnosti svedčí aj to, že do cieľa s limitom nastaveným na 28 hodín dobehlo len 129 z 320 vytrvalcov.“
Môžeš sa stručne vyjadriť k jednotlivým častiam trate, ich profilu, počasiu na jednotlivých úsekoch a k zabezpečeniu servisu pre bežcov na trati? Aká bola tvoja taktika?
„Štartovali sme o 22.30 hod. z mesta Forno di Zoldo. Môj plán bol neprepáliť začiatok, zvládnuť prvé kopce v pohode, nenechať sa strhnúť atmosférou. Prvú časť trate sme absolvovali v noci s čelovými lampami. Občerstvovacie stanice – bufety sa nachádzali na 17., 32., 48., 58., 82., a 87. km. Prvú polovicu trate sme sa „presúvali“ vpred v extrémnom teréne – stúpali i klesali sme po skalách a úzkych chodníkoch, v ďalšej časti už bol jednoduchší terén – vhodnejší na behanie.“
A čo stravovanie a pitný režim?
„K dispozícii boli kola, chlieb s džemom, dobre nasolená polievka s cestovinou, energetické gély, čaj.“
Spomenul si zdravotný problém v prvej polovici trate. Môžeš sa k tomu podrobnejšie vyjadriť? Ako si ho prekonal?
„Na 17. kilometri, kde sa nachádzal prvý bufet, som začal zvracať. Až po 32. kilometer som sa cítil tak zle, že som dokonca uvažoval o odstúpení. Hľadal som však dôvod, prečo ísť stále ďalej. Myslel som na trénerku, ktorá mi venuje svoj čas, na ľudí, ktorí ma podporujú. Po 58. kilometri som začal dokonca cítiť silu a ľahkosť v nohách, môj pohyb sa stal rýchlejším.“
Čo ti táto súťaž dala a čo vzala?
„Silný zážitok. Jedno ma však veľmi mrzí. Počasie mi nedoprialo užiť si naplno výhľady v talianskych Dolomitoch.“
Môžeš porovnať tento trail s vysokohorským behom okolo Mont Blancu?
„Beh okolo Mont Blancu som absolvoval v horúcom počasí, trať však bola „behavejšia“. Teraz bolo chladnejšie, čo mi vyhovuje viac. Vyskytol sa však aj silný lejak a vietor, čo bolo nepríjemné.“
S kým si sa zúčastnil na tomto podujatí?
„Cestoval som spolu so skupinkou kamarátov z Banskej Bystrice. Oni však absolvovali súťaže na kratších tratiach – 53 km a 27 km.“
Autor: db
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
