V podvečer 28. mája 1942 bol zo železničnej stanice v Spišskej Novej Vsi vypravený rodinný transport s viac ako tisíckou Židov deportovaných do koncentračných táborov v poľskom okrese Lublin.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. „Okrem vagónov s piatimi stovkami ľudí zo Spišskonovoveského okresu boli vypravené aj vagóny s vyše päťsto Židmi z Levoče a okolia, napríklad zo Spišského Podhradia či obce Granč-Petrovce," povedala historička a pedagogička Ružena Kormošová.
Predchádzali tomu tri smutné dni na strednom Spiši, počas ktorých židovské rodiny sústreďovali v spišskonovoveských vojenských kasárňach neďaleko stanice, budova stojí v meste dodnes.
Vydala dve knihy
Kormošová už spracovala viacero príbehov židovských obyvateľov mesta, ale aj z okolia v dvoch knihách s názvom Po stopách pamäti. Pripomína, že počas deportácií v marci 1942 prišli na rad prvé dievčatá.
„Boli deportované zo Spišskej Novej Vsi do kasární Pod Gerlachom do Popradu a odtiaľ, ako sa nám podarilo zistiť, 4. apríla odišiel transport aj s našimi dievčatami vo veku od 16 do 30 rokov cez Žilinu a Zwardoň do Auschwitzu," uviedla.
Až v samotnom múzeu v Osvienčime sa jej podarilo dostať k záznamom, v ktorých sa uvádza, že dievčatá zo spomínaného transportu dorazili 5. apríla a následne ich prevzali Nemci v koncentračnom tábore. Potom nasledoval mužský transport a neskôr takzvaný rodinný.
Záznam z Levoče
Kormošová poukázala aj na deportačný záznam z Levoče. Židov z celého okresu tam sústreďovali v synagóge za hradbami a aj v telocvični meštianskej školy.
Na železničnej stanici ich potom viac ako päťsto nahnali do nákladných vagónov. Tie boli dopravené do Spišskej Novej Vsi, kde ich pripojili k spišskonovoveskému transportu a odtiaľ s ďalšími židovským rodinami deportovali na územie Nemcami okupovaného Poľska. Historička sa snažila vypátrať, kde vlastne tento rodinný transport skončil.
„V knihe fotografií a dokumentov, ktorá vyšla po druhej svetovej vojne s názvom Tragédia slovenských Židov, sa nachádza schéma s informáciami, kam všade išli transporty zo Slovenska. Podľa nej skončili Spišskonovovešťania v Treblinke. Keď som však navštívila Múzeum Yad Vashem v Jeruzaleme, našla som knihy napísané v nemčine, v ktorých sa uvádzalo, že Treblinka bola dobudovaná až v júli, teda tam ísť nemohli," vysvetlila.
Podarilo sa tak zistiť, že spišskonovoveské ako aj levočské rodiny boli dopravené do poľskej oblasti Lublin.
„Muži sa dostali do tábora Majdanek, ženy, deti a starci do tábora Sobibor. Skončili tam vraj všetci. Mnohí neprešli prísnou selekciou a zahynuli krátko po príchode alebo v priebehu rokov 1942 až 1943. Z tohto transportu sa nikto nevrátil,“ dodala Kormošová.
Dvadsiatich zachránili výnimky
Pred transportom sa na poslednú chvíľu zachránilo len asi dvadsať ľudí, ktorí boli z neho vyňatí pre udelené hospodárske výnimky.
Vo vagónoch spišskonovoveského transportu označeného číslom 37 v máji 1942 bolo aj veľa detí, od úplne najmenších až po 16-ročné.
„Bolo ich dokopy 333. Medzi nimi aj gymnazisti, ktorí museli opustiť strednú školu. Na ich počesť, na počesť detských obetí holokaustu, sme v priestoroch gymnázia v Spišskej Novej Vsi odhalili v roku 2007 pamätnú tabuľu za účasti pána Waltera Morgenbessera, jedného z tých, čo prežili hrôzy holokaustu," doplnila Kormošová.
Touto tragédiou druhej svetovej vojny a ľudskými príbehmi z tohto obdobia sa zaoberá už viac ako desať rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
