O bohatej histórii spišských miest a dedín vypovedajú početné pamiatky vybudované v minulosti najmä v gotickom, renesančnom, barokovom a klasicistickom slohu.
SPIŠ. Obdobie klasicizmu v našom regióne najväčšmi reprezentujú evanjelické kostoly. Ich výstavba prebiehala predovšetkým v závere 18. a v prvých desaťročiach 19. storočia.
Výrazné zmeny v živote evanjelikov nastali po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781.
Predtým pre nich platili rozličné obmedzenia. Rovnako to bolo aj v prípade Spišskej Novej Vsi. V čase náboženskej neslobody získali spišskonovoveskí evanjelici povolenie postaviť si drevenú modlitebňu.
Vybudovaná však mohla byť v okrajovej časti mesta, za meštianskymi domami, nie na námestí.
Objekt mal značné rozmery
Uvedené povolenie dostali v roku 1694 od vtedajšieho spišského starostu Stanislava Heraklia Lubomirského, keďže Spišská Nová Ves (Iglov) bola v tom čase súčasť zálohovanej časti Spiša. Iglovskí evanjelici vystavali drevenú modlitebňu v severozápadnej časti mesta (dnes dvor starého gymnázia).
Bola to pozdĺžna budova, ktorá z exteriéru pripomínala veľkú stodolu. Jej šírka dosahovala hodnotu 14 a dĺžka 36 metrov.
Nie je žiadne prekvapenie, že spomínaný objekt mal značné rozmery.
Viac evanjelikov ako katolíkov
V Spišskej Novej Vsi v tom čase medzi obyvateľstvom dominovali evanjelici.
Podľa údajov spišského prepošta Jána Zsigraya ich tu v roku 1700 bývalo približne 5 000, zatiaľ čo katolíkov bolo iba 300. Drevené stavby sa vyznačovali náročnejšou údržbou v porovnaní s kamennými.
Z uvedeného dôvodu pristúpili iglovskí evanjelici v roku 1766 k rozsiahlej obnove svojho chrámu. Akiste v tom čase ešte netušili, že pomery v cisárstve sa čoskoro zmenia v ich prospech.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
