Akoby to symbolizovalo podobu niekdajších osídlení, nad ktorými vládol hradný pán.
STARÁ ĽUBOVŇA. Areál ľudovej architektúry na ploche asi piatich hektárov sprístupnili v roku 1985. Myšlienku jeho vytvorenia ale živili milovníci pamiatok a kultúry oveľa skôr.
Dnes poskytuje turistom pokoj a ticho.
Skanzen na severnom Spiši je vzdialený iba pár minút chôdzou od dominantného hradu Ľubovňa. Oba objekty patria pod správu Ľubovnianskeho múzea.
„Keď vznikal, niektorí mu nedávali dlhú životnosť, lebo je postavený na mokradi. Dnes ale má svoje pevné miesto, celé to tu vnímame ako veľkú renesanciu, sme radi, že skanzen dokáže oslovovať aj mladých návštevníkov,“ povedal Dalibor Mikulík, riaditeľ múzea.
Prví na Slovensku
Skanzen poskytuje pokoj a ticho. V jeho drevených stavbách v minulosti žili a hospodárili predkovia viacerých etník – Gorali, Rusíni, niektoré pochádzajú aj z hraničiaceho regiónu Šariš.
„Do nášho skanzenu si ľudia prichádzajú v prvom rade oddýchnuť po návšteve hradu. Nachádzajú v ňom pokoj a naberajú energiu,“ povedal správca Dušan Janický.
Možnosť spoznať skanzen majú aj nevidiaci, ktorým sú k dispozícii makety objektov s popismi v Braillovom písme. Staroľubovňania boli s takouto ponukou prví na Slovensku.
Myšlienku skanzenu načal Čepišák, zakladateľ múzea
Staroľubovniansky skanzen verejnosti sprístupnili pred vyše 30 rokmi, pôvodné zámery na jeho vytvorenie ale boli omnoho staršie. Ich pôvodca bol zakladateľ Ľubovnianskeho múzea Andrej Čepišák.
Snažil sa zachraňovať najmä hrad Ľubovňa, ktorý bol v minulosti ruinou. Chcel ho dostať do zoznamu pamiatok, ktoré obnoví štát.
Podobne uvažoval aj pri obnove podhradia, ktorého súčasť bola aj plocha, na ktorej dnes skanzen stojí. Išlo o lúky, na ktorých bol ovčinec, miesto tu mali aj včelári. Bol to zoštátnený majetok po grófovi Zamoyskom.
„Pán Čepišák prišiel s myšlienkou vytvoriť areál s domčekmi etník, ktoré sa v regióne Starej Ľubovne nachádzajú, to znamená Gorali, Rusíni, Nemci. Nápadu sa chytil vtedajší podpredseda ONV Ján Fečišin a tak sa urobil seriózny výskum, v teréne sa vytypovali objekty z okolia,“ priblížila prvé kroky smerujúce k výstavbe skanzenu Monika Pavelčíková, etnografička a niekdajšia riaditeľka múzea.
Drevený chrám si do Martina vziať nedali
Dominanta skanzenu je v súčasnosti drevený chrám z neďalekej dedinky Matysová. Jej obyvatelia začali koncom 60. rokov minulého storočia uvažovať o tom, že ho nahradia novým, murovaným svätostánkom.
Drevený chrám mal narušenú statiku. Záujem oň prejavovali v Martine, kde chceli sústreďovať podobné vzácne objekty z celého Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
