Barok, renesanciu i surrealizmus, prepojenie krajiny a človeka, ale aj kúsok melanchólie možno nájsť v tvorbe umelca Daniela Brunovského, ktorú ponúka kežmarská Galéria u anjela.
KEŽMAROK. Návštevníci si môžu pozrieť maľby, koláže, grafiky i keramické objekty predstaviteľa slovenskej postmoderny, ktorý sa umeleckej tvorbe venuje už viac ako tridsať rokov. Brunovského tvorba ponúka možnosť túlať sa mýtickými krajinami, vnímať ich prastaré príbehy.
„Rád nám rozprestiera nebeskú oblohu ako koberec, aby sme kráčali po hviezdach nevedno kam. Ikonické bytosti, panáčikovia, defilujú na ceste k neznámym métam. Charakteristický je často sa opakujúci motív architektúry, fiktívne mestá, barokové a tajomné megapolis,“ opísala Brunovského vystavované diela kurátorka výstavy a riaditeľka galérie Carmen Kováčová.
Verejnosti je výstava prístupná do 14. júla.
Barok je inšpiračný zdroj
Práve barok je podľa Kováčovej silným inšpiračným zdrojom. Jeden z Brunovského obrazov je napríklad voľnou reinterpretáciou nizozemského maliara Petrusa Christusa.
„Ak sa ľudia ponoria hlbšie do obrazov Daniela Brunovského, vstúpia do inej dimenzie,“ skonštatovala kurátorka výstavy.
Jeho tvorbu posledného obdobia už ale podľa jej slov definuje zovretejší rukopis, zjednodušenie tvarov a priestorových kompozícií. Na palete sa objavujú optimistické tóny tyrkysovej, cez ktoré sa pozorovatelia prenesú do Stredomorskej krajiny.
„Zvláštna atmosféra, statickosť architektúry, múry, schody, labyrinty víria nepokoj našej predstavivosti. Nostalgické a melancholické nálady ponúkajú zvláštny druh clivoty. Prítomnosť stavieb a človeka jej dáva iný rozmer. Ožívajú príbehy ľudské, aj božské. Akokoľvek nazveme tento priestor, či už ako biblickú, mýtickú, nostalgickú krajinu, vždy narazíme na človeka. Príbehy a osudy,“ uviedla Kováčová.
Každý dobrý surrealistický obraz podľa jej slov umožňuje aj nekonečné množstvo interpretácii, autor ponecháva túto možnosť divákovi.
Prepojil krajinu a človeka
Brunovský prepojil dva archetypy, krajinu a človeka, ponúka prienik krajinomaľbou a portrétnou tvorbou.
„Krajina zaľudnená príbehmi je nosnou témou už dlhé roky. Človek sa v nej týči ako maják na konci sveta. Posledné diela sú vytvorené na princípe koláže. Premaľovaná baroková rytina tvorí pozadie. V popredí sú figúry, inšpirované salónnymi fotografiami z prelomu 19. a 20. storočia. Majú strnulý výraz, ale o to viac odkazujú na fotografiu, inscenovanú a štylizovanú. Tieto protichodné motívy vytvárajú určité napätie a dynamiku umeleckého diela,“ doplnila Kováčová.
Daniel Brunovský sa narodil v Bratislave (1959), študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a neskôr aj v Ríme na Academia di belle Arte.
Venuje sa grafike, keramickej a sklenenej plastike, nábytkárskym solitérom, šperku, ale predovšetkým maľbe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
