Nad kežmarskou železničnou stanicou a koľajnicami stojí zvyšok vrchu, ktorý sa kedysi hrdo vypínal nad mestom. Skrýva zopár tajomstiev.
KEŽMAROK. K najstarším tajomstvám vrchu nad stanicou patrili balvany, akési menhiry, stojace vedľa seba v rade. Bol to pozostatok niekoľkotisíc rokov starého obetného miesta? Možno.
Fakt je, že na tomto vrchu sa po stáročia zapaľovali jánske ohne, ba aj ohne na zimný slnovrat, krútilo sa horiacimi fakľami, spievali piesne.
Balvany existujúce ešte na začiatku 20. storočia odrazu zmizli. Rozbili ich alebo použili na stavbu? To sa už zrejme nikdy nedozvieme.
Spomínaná vyvýšenina je dnes známa ako Svätomichalský, respektíve Michalský vrch. Málokto však vie, že práve na ňom sa začala písať história budúceho mesta Kežmarok a o nej vieme veľmi málo.
Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov.
Za najstaršiu kežmarskú osadu sa považuje osada sv. Michala, ktorá sa nachádzala na spomínanom vŕšku – jej obyvatelia strážili pri povodí rieky Poprad sa tiahnucu veľkú obchodnú cestu (via magna), spájajúcu Orient so severom Európy a zaoberali sa aj rybárstvom.
Nemci či Maďari
Rieka Poprad bola bohatá na ryby a dokonca ešte aj na začiatku 20. storočia, kým v Poľsku nepostavili priehradu, v nej plávali lososy.
V blízkosti sa nachádzali aj hranice s Poľskom, ktoré tiež malo záujem o Spiš.
Podobní strážcovia žili aj v Strážkach, ktoré si zachovali doteraz svoj pôvodný názov. Za zakladateľov osady sv. Michala sa považujú Slovania, ktorí prišli na územie budúceho mesta už v priebehu 8. až 10. storočia.
Niektorí historici si myslia, že sa tu usídlili Maďari a ďalší hovoria o Nemcoch. Kto tu bol naozaj prvý, to sa už ťažko dozvieme.
Ale niečo by mohla našepkať listina z roku 1251, v ktorej sa prvýkrát spomína kostol sv. Michala a okolitý chotár, v ňom prevažujú slovanské názvy.
Podobne aj v listine z r. 1269, ktorou Kežmarok dostáva mestské práva.
Zamiešali karty Tatári?
Zaujímavé je i to, že v listinách sa spomína len kostol sv. Michala – archanjela, patróna strážcov – po latinsky „ecclesia sancti Michaelis“, a nie osada, respektíve dedina.
Pritom archeológovia predpokladajú, že osada s kostolom vznikla v 10. až 11. storočí, keď sa ustaľovali hranice medzi Uhorskom a Poľskom a výstavba samotného kostola sa datuje do 12. a prístavba jeho veže do 13. storočia.
Zamiešali tu karty Tatári, ktorí plienili Uhorsko v r. 1241 – 1242? Obyvateľstvo zo strachu pred nimi poutekalo? Osada sa vyľudnila? Ale keby sem boli prišli Tatári, kostol by určite ostal v ruinách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
