26. ročník medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO) v meste potrvá od ôsmeho až do desiateho júla. Tento rok pribudne aj novinka. Festival nebude končiť iba za mestskými bránami.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom Novín Spiša.
KEŽMAROK. Hrnčiarom a kníhtlačiarom vzdajú tento rok hold na podujatí, bez ktorého by Kežmarok ani nebol Kežmarkom. Určite zaslúžene.
Hrnčiarstvo predstavuje jedno z najstarších remesiel vôbec a kníhtlačiari oslavujú výročie narodenia Teodora Sautera.
Kežmarský cech hrnčiarov založilo päť majstrov v roku 1556. Najprv sa mladí hrnčiari museli zaučiť. Po troch rokoch, keď uplynula učňovská doba, musel mladý tovariš absolvovať vandrovku a až po návrate domov pristúpil k majstrovskej skúške.
„Na skúške museli zložiť finančný poplatok a dve pinty vosku. Vosk sa používal na sviečky pri práci, pretože mnohé cechy začali pracovať už od štvrtej hodiny ráno, potom museli zhotoviť krčah s úzkym hrdlom, vysokým tri piade a dva prsty, hrniec takzvaný randlík, v podobnej výške, rajnicu a jednoduchú bielu lyžicu,“ povedala Nora Baráthová, kežmarská historička.
Po skúškach musel mladý majster pripraviť hostinu. Ak na ňu nemal peniaze, musel tak spraviť do jedného roka.
Za hlinu pomáhali mestu
Znakom cechu bol hrnčiarsky kruh s krčahom. Hlinu dostávali zadarmo od mesta. Za to ale mestu pomáhali inak.
„Zúčastňovali sa pri hasení požiarov, vypomáhali pri organizovaní výročných trhov, mladí majstri takmer všetkých cechov stáli v brnení pri mestských bránach spolu s mestskými vojakmi. Hrnčiari spoločne s tkáčmi mali na starosti Vysokú vežu zvanú Kavčia zo západnej strany kežmarského hradu,“ vysvetlila Baráthová.
Kežmarské hrnčiarske remeslo prakticky zaniklo po zrušení cechov roku 1872.
Sauterovcov z Kežmarku vyviezli
EĽRO tento rok nebude ale iba o hrnčiaroch. V Kežmarku si pripomínajú aj 130. výročie narodenia Teodora Sautera, jedného z najvýznačnejších kežmarských vydavateľov, a teda svojej pocty sa dočkajú aj kežmarskí kníhtlačiari.
Ako objasnila Baráthová, Sauter bol pôvodom Nemec. Mal vlastnú tlačiareň, kde vydával napríklad týždenník Karpaten-Post a iné. „Po II. svetovej vojne tlačiareň zoštátnili, ale pokračuje do súčasnosti. Sauterovci boli ako Nemci z Kežmarku vyvezení,“ vysvetlila Baráthová.
V Kežmarku bolo tlačiarní viacero, ich majitelia boli väčšinou židovského pôvodu. „Vznik tohto cechu datujeme pred rok 1828. Presný dátum jeho vzniku ale zatiaľ nepoznáme,“ uzavrela Baráthová.
Dvesto párov šikovných rúk
Na festivale sa tento rok predvedie približne tisíc účinkujúcich a šikovné ruky patriace dvesto remeselníkom.
Okrem hrnčiarov a knihovníkov uvidíte prácu drotárov, tokárov, maliarov, rezbárov, mydlárov, včelárov či medovnikárov.
V rámci kultúrneho podujatia vystúpi speváčka Kristína so Štátnym komorných orchestrom zo Žiliny, Pavol Hammel a hudobná skupina Kandráčovci.
Vo večernom programe zaspievajú Emma Drobná a Štepán Urbán, ale aj Maťo Ďurinda.
Hostia spoza hraníc
Víkend bude nabitý folklórnymi súbormi z Talianska, Ruska, Gruzínska, Chorvátska, Estónska, Švédska, Rakúska, nebudú chýbať ani súbory zo Slovenska.
„Pred zrakmi návštevníkov predstavia svoje schopnosti a zručnosti remeselníci z Čiech, Poľska, Maďarska, Litvy. Pribudne nám Ukrajina a rozpracované máme tiež Slovinsko,“ priblížila program členka výboru EĽRO Agáta Perignáthová.
Pravý rytiersky turnaj
Veselo bude aj pred hradom, kde sa odohrá pravý rytiersky turnaj na koňoch, ktorý vtiahne divákov do dávnej minulosti. Na hradnom nádvorí budú pripravené rozprávky Šípová Ruženka, Ruže a meč a priamo na Kežmarskom hrade zase rozprávka s názvom A musí byť princezná. Chýbať tento rok nebudú Krvavé dejiny.
Titul SARA odohrajú divadelníci exTEATRO v pätnásť minútových vstupoch od štvrtka do soboty vo večerných hodinách.
Ide o autorské predstavenia inšpirované históriou hradu a mesta.
Festival tradične ukončí korunovácia Kráľa remesla.
Vláčik i konský taxík
Tento rok ale EĽRO neostane iba za mestskými bránami.
„Jednou z noviniek je vláčik Maguráčik. Bude premávať počas festivalu každú hodinu. V piatok odštartuje o 12.00 bude v prevádzke do večerných hodín aj počas soboty, v nedeľu vyrazí na poslednú trasu o 12.00,“ uviedla Zuzana Šlosárová, hovorkyňa mesta Kežmarok.
Za históriou kežmarských ulíc alebo oddychom k rybníku Zlatná zase návštevníkov odvezie konský taxík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
