Architekt Mikuláš Maník spolu s jeho manželkou Zuzanou Maníkovou zanechali aj v okrese Rožňava diela, ktoré neoddeliteľne splynuli s Gemerom.
ROŽŇAVA. Odborníci predstavili Rožňavčanom tajomstvá vplyvu architektúry na život človeka. O poznatky získané dlhoročnou praxou sa podelil skúsený architekt Mikuláš Maník.
Vizitka pre ďalšie pokolenia
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili prednášky k výstave pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov“, ktoré viedol jeden z autorov výstavy Mikuláš Maník.
Úvodom priblížil myšlienky jednej z najpozoruhodnejších osobností slovenskej architektúry 20. storočia, Eugena Kramára.
„Architektúra je trvalou scénou všetkých nás a veľa budúcich generácií. My architekti sme zodpovedne povolaní hodnotne modelovať prostredie života, a tak užitočnosťou a krásou pôsobiť výchovne na najlepšie stránky psychiky človeka,“ cituje Maník.
Diela zanechané v regióne
Gabriela Bádin z Baníckeho múzea uviedla, že medzi príkladmi, ktoré Maník študentom predstavil, bol aj pamätník Slovenského národného povstania v Čiernej Lehote, kde dokázal presvedčiť v danej dobe roku 1974 o totemovom riešení priestoru, alebo rekonštrukciu rodného domu Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove, kde vedel presadiť citlivejšie riešenia napriek socialisticko-realistickému umeleckému trendu doby.
„Na výstave, na ktorej sa predstavila aj jeho manželka, Zuzana Maníková, predstavil študentom aj ďalšie ich významné diela z okolia Rožňavy, ale aj z iných kútov Slovenska. Porozprával aj o pôsobení obidvoch autorov v minulosti priamo v Rožňave, kde, ako uviedol, sa im tvorilo mimoriadne úspešne,“ uviedla Bádin.
Bádin dodala, že slová dlhoročného architekta potvrdila aj historička umenia Mgr. Edita Kušnierová, ktorá názorne zhrnula umelecko-historický význam diela manželov architektov Maníkovcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
