STARÁ ĽUBOVŇA. Do zbierok Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni pribudla rozsiahla knižnica a viac ako 220-tisíc kusov osobných predmetov slovenského etnografa Jána Olejníka.
Knižnica pozostáva z 1 200 zväzkov literatúry, ktorá sa venuje predovšetkým etnológii, etnografii a antropológii.
Oslavoval v skanzene
„Je to pre nás cťou, doktor Olejník ma oslovil už pred rokom a pol s myšlienkou, že by chcel časť svojho života odovzdať do zbierok nášho múzea. Boli sme milo prekvapení, že nám chce tieto predmety, mnohé aj historicky veľmi vzácne, venovať,“ uviedol riaditeľ múzea Dalibor Mikulík.
Etnograf Olejník oslávil 10. mája životné jubileum, 95 rokov, práve v skanzene pod hradom Ľubovňa.
Olejníkove životné jubileum sa podľa Mikulíka podarilo osláviť dôstojne.
„Pripravili sme mu viaceré darčeky. Pri tejto príležitosti sme práve v drevenici z Jakubian, kam často chodil robiť výskumy, sprístupnili aj pracovňu etnografa, teda Izbu Jána Olejníka. Chceme, aby návštevníci mali predstavu o tom, že za tým, že tu stojí skanzen a jeho expozície, sú aj práve títo odborníci z oblasti etnografie,“ vysvetlil riaditeľ múzea.
Podľa jeho slov tak išlo o vzájomné obdarovanie sa. „Pán Olejník sa vo veku 95 rokov zúčastnil na celej oslave v skanzene od 11:00 do 18:00. Zišlo sa na nej aj veľké množstvo jeho bývalých študentov, kolegov a tiež predstaviteľov akademickej pôdy,“ doplnil Mikulík.
V minulosti múzeu svoju knižnicu podaroval aj dnes už zosnulý historik a archivár Michal Murcko, dvorný historik ľubovnianskeho regiónu.
Profil
Kto je Ján Olejník
PhDr. Ján Olejník, CSc., sa narodil 10. mája 1921 v Spišských Vlachoch. Študoval v Levoči i v Spišskej Novej Vsi, neskôr pôsobil ako učiteľ na viacerých školách v rámci Slovenska.
V roku 1949 sa vrátil do Vysokých Tatier, kde žije a pôsobí dodnes.
V roku 1958 nastúpil ako etnograf do novozriadeného Múzea Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici, pripravil tiež jeho prvú expozíciu s názvom Ľud pod Tatrami.
Po zreorganizovaní múzea na Výskumnú stanicu a Múzeum TANAPu pôsobil ako výskumný pracovník a vedúci spoločensko-vedného oddelenia až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1985.
Budoval zbierkový fond múzea a venoval sa výskumnej a výstavnej činnosti. Veľkú pozornosť venoval výskumu a zberu prejavov materiálnej kultúry obyvateľov podtatranských obcí.
Popri práci študoval odbor etnografia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, získal doktorát i kandidatúru historických vied.
Medzi jeho výskumné témy patrila aj ľudová téma, mágia, poverové predstavy, no venoval sa aj práci a životu lesných robotníkov.
Ďalšími jeho výskumnými témami bola obyčajová kultúra, ľudové liečiteľstvo, staviteľstvo, odev, transport a podobne.
Ďalšou oblasťou jeho pôsobenia bol aj scénický folklorizmus. Bol členom hodnotiacich komisií, prehliadok folklórnych telies, inicioval a pripravoval viaceré folklórne podujatia, festivaly, podnietil vznik niektorých folklórnych skupín a súborov.
Je autorom i spoluautorom viacerých publikácií zameraných na oblasť Vysokých Tatier, rozsiahla je aj jeho publikačná činnosť.
Bol členom domácich, ale najmä zahraničných vedeckých spoločností. Vybudoval tiež svoj rozsiahly súkromný archív, ktorý pozostáva nielen zo zápisov z terénnych výskumov, ale aj z fotodokumentácie, filmových a zvukových záznamov.
Informácie pochádzajú zo životopisu, ktorý spracovala Margita Jágerová z Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
