Sih maréne, zvláštnej rybe, ktorá bola veľmi žiadaným druhom dokonca aj na cisárskych stoloch, ticho zvoní umieračik.
TATRY. Objavenie siha maréna vo vodách Štrbského plesa bolo v osemdesiatych rokoch veľkým prekvapením. Jeho prirodzeným domovom sú jazerá v Poľsku, Nemecku a údajne aj v Laponsku.
Siha sa ale chovatelia snažili rozšíriť na vhodné lokality v rámci Európy. A to bol práve dôvod, prečo ho v roku 1929 preniesli z jazera Miedwie v Poľsku do rybníkov v Čechách a následne tiež do Štrbského plesa. Pleso sa stalo poslednou lokalitou, kde sih maréna, v nekríženej forme ešte žil.
Dokonca bol počas prieskumov ichtyológov Holčíka a Nagyho v roku 1984 druhou najpočetnejšou rybou jazera. Dnes sme tichými svedkami jeho vyhynutia. Vinníci sú dvaja. Príroda a človek.
Pre záchranu všetko
Naposledy v roku 2001 vznikla akási trojkoalícia. Štátne lesy TANAPu, Slovenská agentúra životného prostredia a Štátna ochrana prírody, Správa TANAPu.
Všetci vedeli, že rarita v plese je v ohrození. Pre záchranu siha pracovali deväť rokov na projekte. Spustili veľký rybolov. Z jazera museli aspoň sčasti odstrániť ostrieža, ploticu a tiež šťuku, ktorí sihovi život poriadne komplikovali.
„Dali sme dokopy všetko čo malo nohy, ruky a chuť. Lovilo sa iba z brehu, pretože odtiaľ sa síh nedá chytiť. Žiadne člnky, plávajúce kolesá,“ rozpráva Pavol Kráľ.
Podarilo sa, odlovili sme takmer tonu rýb a štyri tony ikier ostrieža.
„Pokúsili sme sa tiež vytvoriť umelý chov, pretože každý vedel, že zánik siha v Štrbskom plese je neodvratný,“ pokračuje Kráľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
