STARÁ ĽUBOVŇA. Hasiči hovoria v súvislosti s požiarom suchej trávy pod hradom v Starej Ľubovni počas víkendu o veľkom šťastí.
Podľa operačného dôstojníka Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove sa podarilo zabrániť katastrofe, aká sa napríklad udiala na hrade Krásna Hôrka v roku 2012.
„Stalo sa tak vďaka včasnému nasadeniu síl, prostriedkov zo strany krajského operačného strediska a dobrému rozhodnutiu veliteľa zásahu,“ uviedol.
Podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka je hrad ohrozovaný možnými požiarmi práve v jarných mesiacoch, obáva sa tiež o skanzen pod ním, v ktorom sa nachádza tridsať drevených objektov.
Prácu hasičom komplikoval vietor
S nebezpečným požiarom suchej trávy v lokalite pod Ľubovnianskym hradom si museli hasiči poradiť v nedeľu, keď bol požiar nahlásený krátko pred 17:00. Prácu im sťažoval silný vietor.
„Je tam vysoký porast a pod hradom je aj lesný porast, ak by sa požiar rozšíril do lesa, hrozili by tam veľké škody,“ povedal operačný dôstojník.
Hasiči lokalizovali viacero ohnísk pod hradom a v blízkosti rómskej osady Podsadek.
Na mieste zasahovalo 24 dobrovoľných hasičov z Chmeľnice, Novej Ľubovne, Hniezdneho a tiež zo Starej Ľubovne a takmer desiatka profesionálnych hasičov zo Starej Ľubovne spolu so štyrmi kusmi techniky.
Požiar sa im podarilo uhasiť krátko pred ôsmou hodinou večer.
Najhoršie to býva na jar
„Nechcem povedať, že je to každoročná rutina, ale hneď v prvých jarných dňoch sú tu požiare,“ uviedol Mikulík.
Aj v snahe zabrániť požiarom už hasiči na hrade v minulosti organizovali okresné i krajské veľké cvičenia hasenia simulovaného požiaru a vyvážania vzácnych umeleckých diel prvej kategórie.
„Robíme revízie, údržby, opatrenia, aj ministerstvo kultúry a hasičské zbory zvýšili formu prevencie hlavne po marci 2012, keď nám vyhorel jeden z najkrajších slovenských hradov,“ povedal ďalej Mikulík.
S hasičmi už presne popisovali aj jednotlivé objekty hradu a ich stupeň horľavosti.
„Skúmali sme podlahy, materiál, z ktorého boli vyrobené strechy, ale aj krovy, murivá a podobne. Prepočítavali sme s hasičmi, aký vietor by musel byť, aby sa oheň preniesol z jedného objektu na druhý. Nemáme tu totiž súvislé strechy, keďže hrad nie je kompletne zastrešený,“ vysvetlil Mikulík.
Podstatnú úlohu pri prevencii podľa riaditeľa múzea zohrávajú aj samotní hasiči, okresný policajný zbor či mestskí policajti, ktorí chodia do terénu v okolí hradu častejšie.
Problém sa ťahá desaťročia
Podľa jeho slov by sa však nad situáciou mali zamyslieť aj správcovia a majitelia pozemkov pod hradom.
„Tento problém s požiarmi porastov je tu už desaťročia. Pravidelne preto v jarných mesiacoch vyzývam všetkých tých, ktorí majú pozemky na hradnom kopci, aby sa o ne starali, kosili trávu a podobne, pretože nie všetci tak robia,“ dodal.
Pripomenul však, že vždy sa nájde mnoho ľudí, ktorým osud hradu nie je ľahostajný. „Sú obyvatelia, ktorí hneď zatelefonujú a nahlásia, ak sa v okolí hradu čo i len dymí,“ uzavrel Mikulík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
