Markušovce sa vďaka skutočnosti, že boli rodovým sídlom jedného z najvýznamnejších spišských šľachtických rodov – Máriássyovcov, zaradili k najcennejším slovenským lokalitám z hľadiska počtu i umelecko-architektonickej hodnoty kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú na území obce.
MARKUŠOVCE. Najvzácnejšie pamiatky v Markušovciach tvorí štvorica objektov – Kostol sv. Michala archanjela, horný kaštieľ, dolný kaštieľ a letohrádok Dardanely.
Menej sa vie o tom, že na Spiši existovala od 13. storočia obec Čepanovce, ktorá bola po roku 1877 pričlenená k Markušovciam.
Zjednodušene sa dá povedať, že pôvodné Markušovce ležali v západnej časti dnešnej obce, okolo cesty smerom na Spišskú Novú Ves, teda západne od kostola.
Obec Čepanovce
Obec Čepanovce ležala na území východne od kostola, popri ceste smerom na Rudňany. Na pôvodnom území Markušoviec sa zo štyroch spomínaných pamiatok nachádzal iba Kostol sv. Michala archanjela a horný kaštieľ v jeho susedstve.
Na druhej strane dolný kaštieľ a letohrádok Dardanely vznikli na pôvodnom území Čepanoviec. Túto skutočnosť dokumentuje aj záznam v diele známeho polyhistora Mateja Bela z roku 1723 s názvom Posol starého a nového Uhorska, v ktorom sa jeden kaštieľ spomína v Markušovciach, druhý v Čepanovciach.
Znamená to, že v tej dobe bolo každému zrejmé, o ktorom kaštieli je reč.
Dva kaštiele
Jeden bol markušovský, druhý čepanovský. Spoločné mali to, že oba tieto objekty patrili jednej šľachtickej rodine – Máriássyovcom. Aby sa vedelo, o ktorom kaštieli je reč, na ich odlíšenie sa používali prívlastky horný a dolný.
Svedčí o tom napríklad záznam Spišskej komory z roku 1711, v ktorom sa spomína hradbami obohnaný horný kaštieľ.
A práve jeho históriu si priblížime v nasledujúcich riadkoch. Traduje sa totižto o ňom viacero nesprávnych náhľadov. Predovšetkým ide o pomenovanie a počiatky tejto stavby.
Aj v súčasnosti sa vyskytuje náhľad, že v susedstve kostola stojí hrad, ktorého vznik sa spája s listinou z roku 1284.
Najnovšie výskumy však preukázali, že tento názor je neopodstatnený. Spomínaná listina uhorského kráľa Ladislava IV., ktorou povolil Mikulášovi, synovi Mikuláša, vybudovať hrad na jeho majetku nehovorí nič o mieste výstavby hradu.
A ak by sa to týkalo Markušoviec, potom je ťažko vysvetliteľné, prečo sa v stredoveku tamojší hrad vôbec nespomína.
Namiesto hradu kúria
Odpoveď je jednoznačná, pretože v Markušovciach žiaden hrad nestál. V skutočnosti si Máriássyovci v susedstve kostola v stredoveku vystavali šľachtickú kúriu (curia nobilitaris).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
