Ani život na vozíčku jej ale nezabránil, aby sa rozhodla osamostatniť. Obrovskou túžbou STANKY HUDÁČKOVEJ je postaviť sa na vlastné nohy. Nádej živí v možnosti liečby v špeciálnom zariadení. Hoci vie, že nejde o lacnú záležitosť, svojmu snu verí.
STARÁ ĽUBOVŇA. Choroba, ktorá zasiahla do života Stanky, jej neubrala na ničom, čo robí svet krajším. Nechýba jej úsmev, ale ani cieľavedomé plány.
Myslí pozitívne
Pred rokom si obdivuhodne stihla dokončiť vzdelanie. Popri tom všetkom sa venuje aj písaniu básní. To všetko robí zo Staroľubovnianky odhodlaného človeka.
Stanka dobre vie, že výhody zdravého človeka nikdy požívať nebude. Na jej statočnosti pasovať sa so životom to ale neuberá.
„Nepopieram, že aj ja som si neraz hovorila, prečo som musela skončiť na vozíku. Ale asi to tak malo byť. Čo ak by ma čakalo niečo horšie. Takto nesiem kríž, s ktorým musím bojovať. Preto som si povedala, že musím myslieť pozitívne a na ľudí sa usmievať. Silno mi pomáha aj viera v Boha,“ rozhovorila sa Stanka, sediac za stolom zariadenia Domu sv. Anny v Starej Ľubovni.
Vlastné bývanie a sloboda
Asi pred rokom sa Stanka odhodlala k vážnemu životnému kroku. Rozhodla, že chce bývať samostatne. Podľa nej to neznamenalo, že chce blízkych odľahčiť od príťaže. Skôr túžila mať istotu, že sa v budúcnosti o seba dokáže postarať sama.
Možnosť jej dalo zariadenie Domu sv. Anny, ktoré jej zabezpečilo formu podporovaného bývania.
„Keď zrazu opustíte svoje prirodzené prostredie, tak v prvé dni je to ťažké. Dovtedy som totiž bola zvyknutá na pomoc otca, mamy či príbuzných. Zmena je však život, musím dokázať, že na to mám,“ povedala.
Do jej denného programu tak pribudlo varenie, upratovanie, ale i úradné vybavovačky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
