Kežmarok zohral dôležitú úlohu v politických, hospodárskych, ale aj školských a kultúrnych dejinách Slovenska. Prečítajte si druhú časť o histórii kežmarského lýcea.
KEŽMAROK. Na začiatku 19. storočia sa začali študenti rôznych národností zgrupovať do spoločností.
Ako prvá vznikla v roku 1823 nemecká spoločnosť, v roku 1824 vznikla slovenská študentská spoločnosť. Bola prvá svojho druhu na Slovensku, mala aj svoju knižnicu, ktorej torzá sa zachovali dodnes.
V roku 1826 vznikla srbská a v roku 1832 maďarská spoločnosť. O šesť rokov neskôr si 15 slovenských študentov založilo Ústav československej reči a literatúry.
V roku 1840 pozvali na lýceum prednášať Ľudovíta Štúra. Jeho príchod by bol býval posilou pre rozvoj národného života nielen v Kežmarku, ale aj na celom Spiši, no Štúr pozvanie odmietol.
Maďarizácia potlačila národné snahy
Podľa ďalšej reformy v roku 1849 a 1851 sa lýceá zmenili na 8-triedne gymnáziá. V januári 1852 sa kežmarská škola zmenila tak na 8-triedne gymnázium s vyučovacím jazykom nemeckým. Vymohla si však používať názov lýceum aj naďalej.
Do takéhoto prostredia prichádza v roku 1865 študent Pavol Országh, ktorý sa práve v Kežmarku národne uvedomil.
V 2. polovici 19. storočia stretávame v Kežmarku ďalších budúcich literátov a vedcov, študoval tu August Horislav Škultéty, Samo Czambel, Aurel Stodola, Ľudovít Markušovský, Janko Jesenský, na začiatku 20. storočia Ivan Stodola a Martin Rázus.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
