V posledných sezónach to vyzerá, akoby sa tradične chladnému Spišu pravé zimy vyhýbali. Nadávajú lyžiari aj záhradkári, radujú sa cestári.
SPIŠ. Vysoké teploty vyhnali deti z kopcov, nedovolili lyžiarom prevetrať najstrmšiu zjazdovku v Tatrách, roztopili polovicu z ľadového kráľovstva na Hrebienku, zdeformovali ozdobu na Skalnatom plese.
Zima si tento rok vytvorila smutný účet, na ktorý si pripísala veľa zlyhaní. Teplári tvrdia, že potešiť by nás mohla nižšími faktúrami. Cestári sú ale aj napriek teplu stále v pohotovosti.
Lyžiarske strediská vo Vysokých Tatrách z teplej zimy zatiaľ hlavu v smútku až takú zaborenú nemajú.
„Na zjazdovkách je od 40 – 65 centimetrov snehu, podmienky na lyžovanie sú vo všetkých tatranských strediskách veľmi dobré,“ povedala Zuzana Fabianová, hovorkyňa Tatry Mountain Resorts.
Každý deň nasadzovali do boja s teplom snežné delá. Tatranci však priznávajú, že s počasím je to túto zimu naozaj ako na hojdačke.
„V stredu napríklad na Štrbskom Plese pripadlo približne do 10 cm prírodného snehu a očakávame, že sa zima do hôr opäť vracia,“ dodala Fabianová.
Tradičným zimným podujatiam v Tatrách ale neodzvonilo.
„V predposledný februárový víkend sa už po siedmykrát uskutoční eskimácky víkend pod Lomnickým štítom – Snežné psy. Deti si užijú zábavný program a môžu si zajazdiť na snežných záprahoch,“ uzavrela Fabianová.
Pochovala sochy
Neplechu narobila zima na Hrebienku. V posledný januárový víkend sa tam majstri tesári snažili vytvoriť ľadové kráľovstvo. Už vtedy niektoré sochy doslova plakali z vyšších teplôt a veľa z nich stálo iba na blate.
V minulom roku sa na výtvory po neoficiálnych majstrovstvách sveta v stavaní sôch mohli ľudia chodiť pozerať až do konca marca. Tento rok už z nich však veľa neostalo.
„Polovica zo sôch je do polovice roztopených, škoda, ale počasie neovplyvníme,“ povedala Lenka Maťašovská, výkonná riaditeľka Región Vysoké Tatry.
Najväčšiu atrakciu minulej zimy zachránil výdobytok techniky. „Tatranský dóm je stále v stopercentnom stave, teploty mu neublížili, keďže v ňom máme chladenie,“ dodala.
Znetvorila snehuliakov
Približne v polovici januára sa pri lanovke na Skalnatom plese na návštevníkov usmievala aj kompletná rodinka snehuliakov.
Mama, otec i dve deti zo snehových gúľ vyšli spod rúk šiestich staviteľov. Rodinka vážila dokopy zhruba toľko, ako 33 osobných automobilov.
„Momentálne sa snehuliakom vďaka výkyvom počasie mierne mení forma, čo nás neteší,“ povedala Fabianová.
Teplá zima prekazila v rodine snehuliakov aj významnú udalosť. Čakali, že sa rozrastú o ďalšieho potomka.
„Mal k nim pribudnúť do konca sezóny, ale všetko závisí od teplôt, musíme počkať, kým počasie opäť ukáže svoju prívetivejšiu tvár,“ zhodnotila Fabianová.
Pokazila sánkovanie na Hrebienku
Zima zmrazila aj úsmev na perách ľudí, ktorí majú radi sánkovanie.
Sánky na Hrebienku museli odložiť bokom. Viac ako dva kilometre dlhá, upravovaná a osvetlená sánkarská dráha je z dôvodu vysokých teplôt tiež dočasne mimo prevádzky.
Vyprázdnila kopce
Poriadna snehová nádielka chýbala v Poprade aj deťom. Každú zimu bolo na sídlisku počuť ich smiech pri šmýkaní sa na veľkom kopci. Aj ten teplá zima zažehnala. Aj napriek tomu, že v stredu večer nasnežilo, už v piatok ostala zo snehu iba kaša.
Snehuliakov by tento rok popradské deti museli vymeniť za akýchsi blatniakov.
„Ja by som to aj vyskúšal, ale mamka mi nedovolí postaviť snehuliaka z blata, lebo by musela veľa prať,“ povedal úprimne šesťročný Martinko z Popradu. Aj napriek tomu sa ale vynašiel.
„Keby sneh už neprišiel, postavím si jedného doma z vaty. Učili nás to ešte v škôlke, pamätám si, ako sa to robí a potom si ho dám na okno,“ povedal.
Vodičom ale naopak teplo vyčarilo úsmev na perách. „Žiadne skrehnuté ruky, žiadne odhrabávanie snehu z auta, čistenie a ak áno, tak iba minimálne,“ povedala vodička Júlia Nemečková.
Teplá zima zrejme zmrazí faktúry
Vyzerá to ale tak, že sa nájde aj niečo, čím nás teplá zima poteší. Vďaka vysokým teplotám by sme mali aj ušetriť.
Podľa teplárov môžeme preplatky za kúrenie očakávať aj v tomto roku. Mali by byť ale nižšie ako za rok 2014. Ten sa do dejín zapísal ako najteplejší rok v histórii meteorologických meraní.
„V roku 2014 sa spotrebovalo v priemere o 15 percent menej tepla ako v roku 2013. Minulý rok sa oproti tomu istému roku spotrebovalo v priemere o 8,7 percenta tepla menej,“ uviedol predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný.
Ako ďalej vysvetlil, vzhľadom na menšiu spotrebu tepla oproti dlhodobým priemerom by mohli domácnosti s preplatkami predsa len počítať.
Koľko by ale reálne mohli ušetriť, povedať nevedia. Čísla závisia od jednotlivých domácností a tiež od nastavenia zálohových platieb.
Analytik portálu Energie pre vás Jozef Badida uviedol, že práve kvôli vysokým preplatkom z roku 2014 sa mnohým ľuďom znížili mesačné zálohové platby. Práve preto vysoké preplatky za tento rok neočakáva.
Je to ďalšia „teplá“ zima za sebou
Ostatné sezóny sa nám pravá zima akoby vyhýbala. „Zvykne sa hovoriť, že vždy môže jedna zima teplotne a zrážkovo uletieť, ale toto už je tretia zima za sebou,“ skonštatoval Štefan Danko, znalec prírody a bývalý riaditeľ Pieninského národného parku na Zamagurí. Podľa neho sa zimné podmienky odrážajú aj v samotnej prírode.
„Je možné vidieť v území prelietavé vtáctvo, ktoré sa počas tuhších zím sťahovalo do južnejších regiónov, ale teraz ostali už niektoré druhy u nás. Zver v prírode si zrejme takúto zimu pochvaľuje, pretože netrpí až takou potravnou núdzou, ako keď je po pás snehu a sú tuhé mrazy,“ povedal. Potvrdil, že napríklad vtáčie kŕmidlá sú v tejto sezóne navštevované menej, ako počas tuhých zím.
Odborník na prírodu sa zamyslel nad tým, čo „teplá“ zima urobí s poľnohospodárstvom, keďže sa objavovali holomrazy a v snehovej pokrývke sú menšie zásoby vody.
„Okrem toho je tu aj problematika škodlivého hmyzu, ktorý sa môže premnožiť, vzhľadom na teplý ráz počasia počas zimovania.“
Cestári zatiaľ nemajú „lacnejšiu“ zimu
Teplú zimu z pohľadu cestárov v Prešovskom kraji v tejto fáze zatiaľ nemožno označiť ako výrazne šetrnejšiu.
„Šetrí sa hlavne na posypových materiáloch, predovšetkým v horských oblastiach Tatier či Pienin. Nemožno však hovoriť o tom, že cestári nepracujú, alebo nemajú výdavky. V pohotovosti sú aj pracovníci, pretože pri teplotách okolo nula stupňov musia byť cestári neustále pripravení začať zimnú údržbu,“ povedala Veronika Fitzeková z Prešovského samosprávneho kraja.
O tom, či na cestách kraj skutočne ušetril, budeme podľa V. Fitzekovej vedieť až koncom apríla, kedy zima v našich podmienkach skončí.
„Určite by to pomohlo letnej údržbe ciest, na ktorú v posledných rokoch ostávalo menej finančných prostriedkov.“
Od 11. októbra, kedy na cestách začali s posypom, bolo spotrebovaných 12-tisíc ton soli a 30-tisíc ton inertného materiálu. Predpokladá sa, že na cesty druhej a tretej triedy, patriacich kraju, ich vlastník vynaloží okolo päť miliónov eur.
Pre porovnanie, minulú zimu cestári vynaložili taktiež päť miliónov eur. Z ostatných zimných období ich vyšla najlacnejšie sezóna 2013/2014, kedy boli náklady 3,78 milióna eur.
Miernejšie podmienky
V doterajšom priebehu zimnej sezóny neboli podľa riaditeľa Správy ciest Košického samosprávneho kraja (KSK) Zoltána Bartoša zaznamenané kalamitné stavy a prevažujú miernejšie poveternostné podmienky.
„Od začiatku zimy mala Správa ciest KSK 64 výkonových dní, kedy bol nutný zásah zimnej údržby. Košický kraj je geograficky rozmanitý, zimná údržba ciest teda prebieha od rovinatých lokalít s minimálnou nadmorskou výškou až po oblasti, kde sa nachádzajú horské priechody v nadmorskej výške do 1000 m n. m. Vzhľadom na inverzné počasie vo vyšších polohách (oblasť Spiša) prevládalo slnečné počasie. Zimná údržba ciest bola nevyhnutná skôr v nižšie položených rovinatých oblastiach (strediská Trebišov a Michalovce), kde prevládalo mrazivé a hmlisté počasie s tvorbou poľadovice.
Okrem priameho odstraňovania poľadovice cestári vozovky aj preventívne chemicky posypávali. Pre ilustráciu, v januári 2016 bolo chemicky ošetrených 29 079 km ciest, čo je o 48 percent viac ako za rovnaké obdobie roku 2015.
Nespokojní záhradkári
Táňa Popovičová zo Spišskej Novej Vsi je dlhoročnou záhradkárkou. „Tohtoročné počasie sa s nami zahráva, čo má negatívny vplyv na prírodu. V januári na záhradke na orgovánoch pri miernych teplotách začali rašiť púčiky. O pár dní dostali stromčeky šok, keď ich omrazili mrazy,“ hovorí Novovešťanka.
Pôda si síce cez zimu oddýchne, ale nezamrzne. To sa môže prejaviť vo výskyte rôznych škodcov, ktoré v zime v pokoji prezimujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
