V africkej Angole pomáha chlapcom z ulice. LUKÁŠ OGURČÁK zo Starej Ľubovne nám o tom, ako sa stal dobrovoľníkom, vyrozprával v minulom vydaní týždenníka. Vo svojom príbehu nám tentoraz priblíži život v Afrike.
STARÁ ĽUBOVŇA, ANGOLA. Obrovské kontrasty medzi chudobou a bohatstvom, mizerné cesty i dobrí ľudia.
V krajine súčasného pôsobenia vidí Lukáš všeličo zaujímavého. Trochu ho prekvapuje, že na africkom území nestretáva exotické zvieratá.
Keď sa povie Afrika, väčšina z nás si predstaví horúčavy, zvieratá, ale i chudobu či exotické choroby.
„Aj ja som si to takto predstavoval, ale je to iné. Áno, chudoba tu je, môžem ju vidieť skoro každodenne. Ale nikto tu neumiera od hladu či smädu a ľudia si tu musia vystačiť s málom,“ rozhovoril sa Ogi, ako ho familiárne volajú.
Saleziáni stiahli chlapcov z ulice
Pôsobiskom pre Lukáša je saleziánske centrum pre chlapcov z ulice Kala–Kala, do ktorého prišiel pomáhať dobrovoľne.
„V Angole má takmer polovica obyvateľstva menej ako 14 rokov. Mnoho detí, hlavne chlapcov, sa ocitá na ulici. Najviac ich je v hlavnom meste Luanda, do ktorého sa najmä počas vojen nasťahovali veľké počty ľudí, ktorí tam hľadali lepší život, ale asi ho nenašli. Po určitej dobe začali tieto deti od hladu kradnúť, bolo ich naozaj veľa. Nikto nevedel, ako to riešiť a tak sa toho ujali saleziáni a začali pre nich stavať centrá,“ priblížil Ogi.
Angola je dodnes poznačená vojnami. Boje za nezávislosť od Portugalska tu prebiehali už pred 40 rokmi. Po jej získaní zase miestni súperili medzi sebou v občianskych vojnách.
„Krajina sa stále spamätáva z vojny, čo vidieť na rozbitých budovách, cestách a podobne,“ povedal Slovák.
Angolčania nemajú radi výsmech
V saleziánskych domoch dostávajú deti jedlo, ubytovanie a vzdelanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
