Kežmarok si pripomína toto výročie niekoľkými podujatiami.
KEŽMAROK. Na budove Evanjelického lýcea v Kežmarku vo štvrtok odhalili bustu doktorovi Vojtechovi Alexandrovi (1857-1916), významnému lekárovi a priekopníkovi röntgenológie v Uhorsku.
Sté výročie jeho úmrtia si mesto pripomína viacerými podujatiami.
Špeciálna výstava v múzeu
V Múzeu v Kežmarku pri tejto príležitosti otvorili v stredu 3. februára výstavu približujúcu jeho život a prácu, vo štvrtok je na programe aj pracovná schôdza s medzinárodnou účasťou.
"Doktor Alexander si ako prvý kúpil vďaka finančným prostriedkom Spolku spišských lekárov a lekárnikov prvý röntgenový prístroj, ktorý sa nachádza aj v expozícii na hrade, tejto významnej osobnosti sme totiž venovali jednu samostatnú expozíciu," uviedla Erika Cintulová, riaditeľka Múzea v Kežmarku.
Novootvorená samostatná výstava v priestoroch múzea zase ponúka návštevníkom fotografie, ktoré neboli doposiaľ nijakým spôsobom zverejnené.
"Naše múzeum chce aj vďaka tejto výstave ponúknuť ľuďom možnosť oboznámiť sa s tvorbou a životom doktora Vojtecha, a to prostredníctvom trojrozmerných exponátov, fotografií a ďalších významných dokumentov," priblížila výstavu Cintulová.
Múzeum tiež pripravuje podujatia pre základné a stredné školy, ide o vyučovacie hodiny a prednášky na tému doktor Vojtech Alexander - jeho tvorba a život v Kežmarku.
Ponukové listy chce škola distribuovať do jednotlivých škôl a takýmto spôsobom mladej generácii priblížiť život tejto osobnosti. V Kežmarku je po doktorovi Alexandrovi pomenovaná nemocnica a ulica.
Profil
Kto bol Vojtech Alexander
Vojtech Alexander sa narodil v roku 1857 v Kežmarku, kde získal aj stredoškolské vzdelanie.
Medicínu študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Petra Pázmánya v Budapešti, kde neskôr pôsobil na Ústave patológie.
Po návrate do Kežmarku pracoval takmer 25 rokov ako praktický lekár.
Ako uvádza Peter Slovík v knihe Život Kežmarku v 13. až 20. storočí, na hrade v Kežmarku zriadil nemocnicu, v ktorej operoval aj chudobnejších pacientov.
Špecializoval sa na röntgenológiu, pričom v roku 1896 ako prvý v Uhorsku robil röntgenologické pokusy.
Zhotovil takzvaný negatoskop, kinematograf, a podľa Slovíka vylepšil ešte nedokonalý röntgenový prístroj.
Založil plastickú röntgenológiu, známa je aj jeho séria snímok embryonálneho vývinu človeka.
Monograficky spracoval aj symptomatológiu pľúcnych a kostných zmien pri tuberkulóze.
V roku 1907 sa stal vedúcim Centrálneho röntgenologického laboratória v Budapešti.
V roku 1914 bol vymenovaný za riadneho profesora röntgenológie a rádiológie.
Zomrel 15. januára 1916 v Budapešti, pochovaný je v Kežmarku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
