POPRAD. Rudolf Rabatin je výtvarný pedagóg na Základnej umeleckej škole v Poprade. Keď videl iniciatívu učiteľov a výzvy, neváhal ani sekundu a rozhodol sa podporiť svojich kolegov.
Štrajkoval iba tri dni, preto, aby mal z čoho na budúci mesiac žiť.
Na poradách bolo ticho
Rabatin už prekročil hranicu šesťdesiatich rokov a budúci rok by už z neho mal byť dôchodca.
Spolu so svojimi kolegami, výtvarníkmi, boli prví z umeleckej školy, ktorí sa rozhodli vstúpiť do štrajkovej pohotovosti.
„Predniesli sme to aj kolegom zo školy, ich reakcia bola najprv tichá. Nikto nič nepovedal. Neskôr sme podali písomne naše rozhodnutie a následne nato sa pridalo k nám asi ďalších desať ľudí,“ povedal.
V čase štrajku mali v škole klasifikačnú poradu. „Prišli sme nie pracovať, ale agitovať za štrajk. Na reakcii učiteľov, ktorých aktivita bola predtým nulová, bolo vidieť aspoň zamyslenie. Vždy je na poradách živo a teraz bolo ticho.
Informoval som ich, že môžu stále vstúpiť do štrajku. Tým by vznikol akýsi štafetový efekt.“
Strach a pokora pred vrchnosťou
Ako učiteľ pracoval Rabatin už za socializmu. To, čo sa momentálne deje, mu pripomína rok 1989. Rok, keď sa ľudia s nadšením vrhali do nového systému, do zmien.
„Je to niečo podobné. Čudujem sa, že po toľkých rokoch od revolúcie v hlavách ľudí blúdia tie isté veci, ktoré som zažil aj v socializme. Strach, pokora pred vrchnosťou, ako keby sme boli všetci na panskom a museli všetko odrobiť, vydržať,“ vysvetlil.
V tomto tisícročí je to podľa neho neprípustné, až choré. „Ja som týmto štrajkom pookrial na duši a ožil v mojom vysokom veku.
Štrajk prebudil časť učiteľov. Aj tí, ktorí do štrajku nevstúpili, sa aspoň zamysleli nad tým, ako budeme pracovať, ako chceme žiť.“
Učitelia na Spiši v štrajku pokračujúČítajte
Neušetril, skôr sa zadĺžil
Na svoju prácu Rabatin nedá dopustiť. Vyučuje žiakov od piatich až po 65 rokov.
„Nie je to ľahké. V práci ma nedrží mzda, ale láska k umeniu,“ vysvetlil. Výsledky práce so žiakmi mu stále dodávajú silu pokračovať.
„Ozývajú sa mi bývalí žiaci, že sa im darí v štúdiu a v živote. To je veľké zadosťučinenie. Práve preto sa oplatí byť učiteľom, len finančne je to ťažké,“ priznal.
Podotkol, že z učiteľského platu sa vyžiť dá. Iba vyžiť, ale podľa neho nemôže byť zmyslom života.
„Už som skoro dôchodca a stále žijem na splátkach, na hypotéke a potrebujem naozaj každé jedno euro. Za tie dlhé roky som nič neušetril, skôr som sa zadĺžil. Aj to je jeden z dôvodov, prečo chceme, aby platy boli vyššie. Všetko by inak fungovalo, ak by tie príjmy boli vyššie nielen u učiteľov, ale vo všeobecnosti v štátnej sfére,“ povedal.
Pripravil by sa o polovicu príjmu
Keď sa odhodlal Rabatin vstúpiť do štrajku, musel myslieť aj na rodinu. Kvôli ťažkosťami s príjmom sa rozhodol protestovať iba tri dni.
„Bol som odhodlaný, že vydržím aj dlhšie, ale vstúpila mi do toho manželka. Ona je už na dôchodku a keď sme rátali peniaze, bolo by to z mojej strany nezodpovedné voči rodine. Spočítali sme mesačné príjmy, či nám po štrajku vôbec niečo ešte ostane. Priznám sa, ak by som mal štrajkovať dva týždne, prišiel by som o polovicu platu a to by mi spôsobilo poriadne problémy. Povedal som si, že tie tri dni ale nejako vykryjeme.“
Učitelia z cirkevného gymnázia: Nie je to len o platochČítajte
Systém vlády je diktátorský
Po Poprade sa rozvírili diskusie o tom, či si učitelia vyššie platy naozaj zaslúžia. Voľná cez prázdniny. Údajne menej náročná práca, ako majú ľudia, ktorí zarábajú ešte menej.
Rabatin na margo toho povedal, že najväčšia hlúposť, akú ľudia môžu robiť, je porovnávať si povolania.
„Ja nezávidím ani upratovačke. Taká diskusia je nezmyselná. Keď som si to čítal, bol som nahnevaný. V každej práci sú aj zle pracujúci, menej pracujúci, ale to nepatrí do takejto debaty. To je o niečom inom,“ povedal.
Štrajk má podľa neho veľký zmysel. Mení totiž mienku o vládnej garnitúre.
„Systém riadenia zo strany vlády je až diktátorský. My určujeme, čo budeme robiť, vy sa nestarajte, iba pracujte a počúvajte. Toto mi vôbec nesedí a reakciami na štrajk sa to preukázalo. Minister nahneval učiteľov svojimi vyjadreniami. Štrajk otvára oči. Na kolegoch som videl, že sa doslova nevedia vynadívať na to, čo sa deje a v čom žijú.“
Pokusy o nátlak
Ako nám učiteľ prezradil, keď sa rozhodli vstúpiť do štrajku, ani v Poprade sa nevyhli zvláštnej forme nátlaku.
„Riaditeľka školy mi so strachom volala, že niekto od nej z krajského úradu chce informácie o štrajku a dosť zvláštne veci. Také, čo nemajú právo zisťovať, je to štrajk občanov krytý ústavou,“ povedal.
Rudolf Rabatin štrajkoval iba do stredy. Jeho prianím bolo, aby sa odhodlali aj iní učitelia a prebrali po kolegoch štafetu.
„My dlhšie už nevydržíme kvôli tým príjmom, ale ak by nás teraz oni vymenili, aspoň by škola ostala zaznačená na mape ako štrajkujúca,“ uzavrel.
Tento text patrí k prémiovému obsahu SME.sk. Počas trvania štrajku učiteľov sme všetky texty o školstve odomkli a vyňali z prémiového obsahu. Chceme tak podporiť kritickú diskusiu o stave slovenského školstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
