Na území dnešného Slovenska stáli v minulosti desiatky hradov. Zvláštnu pozíciu medzi nimi mal počas stáročí hrad v Starej Ľubovni. Jeho dejiny sú späté nielen s našou, ale i poľskou históriou.
STARÁ ĽUBOVŇA. Hrad v Starej Ľubovni bol dobre známy na uhorskom i poľskom kráľovskom dvore. Počiatky sú pravdepodobne späté s uhorským kráľom Ondrejom III., ktorý ho dal vystavať po roku 1292.
Táto kráľova iniciatíva nebola vecou náhody. Stará Ľubovňa ležala na križovatke obchodných ciest i na dôležitej riečnej trase, ktorú tvorila rieka Poprad.
Významná pozícia hradu
Ako najvhodnejšie miesto pre výstavbu hradu sa ukázalo veľké skalisko – bradlo na sever od Ľubovne. Hrad sa stal súčasťou sústavy pevností na uhorsko-poľskom pohraničí. Zároveň začal plniť pozíciu správneho centra hradného panstva.
V 14. storočí stavbu tvorila kruhová veža, v susedstve ktorej stál palác. Po obvode gotického hradu vystavali múr, vstupnú bránu s padacím mostom a vlčou jamou.
O významnej pozícii pevnosti nad Ľubovňou už v období stredoveku svedčí skutočnosť, že sa tu v roku 1412 uskutočnilo rokovanie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II.
Ešte v tom istom roku dal Žigmund Vladislavovi za pôžičku 37–tisíc pražských grošov z územia Spiša dva hrady, 16 miest a 13 dedín. Odvtedy sa hrad Ľubovňa stal centrom poľskej správy zálohovaného územia.
Zaujímavá kaplnka sv. Michala archanjela
Najvyšší predstavitelia správy sa nazývali spišskí starostovia. Hrad plnil svoju úlohu takmer 360 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
