Veselica, zábava, hody i pitie. Takto by sa dalo popísať slávnostné obdobie našich predkov počas fašiangov. V dávnych časoch používali i masky z kôry stromov, vyobrazenie zvierat i žobráka a nechýbal ani obrad sypania popola na hlavu.
ROŽŇAVA. Nový rok otvorilo Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave podujatím, na ktorom oživili tradíciu fašiangov.
V stredu 20. januára sa priestory Domu tradičnej kultúry rozozneli ľudovými nôtami Ondreja Hlaváča a tancami folklórneho súboru Dubina z Rožňavy.
Prechod medzi zimou a jarou
V hornom Gemeri sa počas fašiangov končili priadky a ľudia začínali tkať. Domácnosti voňali dobrotami zo zabíjačiek i pochúťkami z pece.
Veľká fašiangová zábava sa konala v posledné tri dni a dve noci pred Popolcovou stredou a končila sa v utorok po zotmení, pochovávaním basy. Presne takúto fašiangovú zábavu si pre nadšencov pripravil folklórny súbor Dubina.
Fašiangové obdobie v minulosti ľudia vnímali ako obdobie prechodu medzi zimným a jarným slnovratom, v kresťanskom kalendári to bolo obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy.
Už v 9. storočí, teda v čase Veľkomoravskej ríše, sa používal termín mjasopust, teda koniec jedenia mäsa pred pôstom.
„Vo fašiangovom období bolo na slovenskom, prevažne pastierskom a roľníckom hospodárstve, relatívne málo práce. Preto sa organizovali zabíjačky, zábavy a tiež bolo veľa svadieb. Fašiangy sa stali dozvukmi dávnych slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných prameňov,“ povedala Dana Lacková z GOS.
Pred pôstom sa poriadne najedli
Zábavy, plesy i bály sa v mestách tradovali už od staroveku. Väčšinou ich organizovala šľachta, ale aj cechy so statusom, ktoré ich k tomu oprávňovali.
Fašiangová zábava trvala v Gemeri spravidla tri posledné fašiangové dni, od nedele obeda do utorka večera, pred Popolcovou stredou. Muzikanti vyhrávali v krčmách alebo v obecnom dome, stoly sa prehýbali od pálenky, vína či piva.
V domoch gazdiné piekli mäso, varili bravčovú kočoninu, klobásku i slaninku, na bravčovej masti vyprážali šišky či fánky.
Pred veľkým pôstom sa ľudia zvykli dosýta najesť. Ľudová múdrosť hovorí, že človek, čo na fašiangy dobre sa nenaje, bude potom hladný po zvyšok roka.
„Táto zábava teda končila v utorok, zvyčajne okolo deviatej hodiny večer, kedy richtár fašiangovú zábavu oficiálne ukončil. Pýtate sa, prečo sa posledná dovolená zábava pred veľkým pôstom končila tak skoro, už okolo deviatej večer? Nuž, oficiálna odpoveď neexistuje. Ale v dedinských kronikách je skrytý šteklivý odkaz na skutočnosť, že počas pôstu neboli prípustné žiadne, teda ani telesné radovánky. A tak sa v utorok večer, do polnoci, museli stihnúť aj ľúbostné hry, lebo ďalších 40 dní bol pôst aj v posteli,“ povedala Lacková.
Po zábave pokánie
Najveselšie obdobie roka vystriedal 40-dňový pôst. Ním sa ukončili všetky zábavy a svet sa podľa ľudových zvykov vrátil opäť do starých koľají. Ešte ale obyvatelia museli pochovať basu.
„Pochovávanie basy je ľudová hra, parodizujúca skutočný pohreb s kňazom, rechtorom a smútiacimi 'pozostalými'. Kňaz vykonáva obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom pohrebe, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných pozostalých spoločnosť vynáša von z dediny. Keď je basa pochovaná, môže sa začať pôst,“ dodala Lacková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
