V seriáli o jaskyniach Gemera predstaví hlbší a širší pohľad na problematiku jaskyniarstva a uchovávania ich kultúrneho dedičstva skúsený jaskyniar Jaroslav Stankovič.
GEMER.
Od svojho objavu udivovala nielen jaskyniarov, ale hlavne archeológov a bohužiaľ aj vandalov a vykrádačov archeologických pamiatok.
Prekvapivý nález
Jaskyňu objavili v roku 1927 Kupec a Zelina, občania z Ardova. M. Erdős s J. Fabianom v roku 1954 objavili pokračovanie v Zrútenom dóme.
V objavnej ceste ich však zastavil sintrový nátek, ktorý prehradil celú jaskynnú chodbu.
Ján Majko v roku 1959 pomocou trhavín nátek prerazil a objavil významné pokračovanie, takzvanú Dlhú chodbu, ktorá však končila v polosifóne. Ten sa podarilo prekopať jaskyniarom zo skupiny Badizér v roku 1993.
Súčasná dĺžka jaskyne je 1492 metrov. Omnoho zaujímavejšia je však „prehistorická história jaskyne“.
Archeologické výskumy odkryli v jaskyni nálezy z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a železnej. Mladšie nálezy sa nenašli.
Vyzerá to tak, že Kupec a Zelina boli prví ľudia, ktorí sa do Ardovskej jaskyne od prelomu letopočtu dostali.
Pri archeologickom prieskume jaskyne sa v dolnej časti Zrúteného dómu našli štyri kresby uhľom na stene. Tri z nich pripomínajú plaziaceho sa človeka, dokonca na jednej je naznačené zúženie chodby, v ktorej sa človek plazí.
Akoby tu pračlovek chcel zachytiť to podstatné, kvôli čomu do jaskyne prišiel, a preto to nakreslil hneď trikrát.
Výskum kresieb
Informácie o kresbách zaujali Dr. Alenu Šefčákovú z Ústavu orientalistiky SAV, ktorá v roku 2006 zorganizovala výskum jaskynných kresieb v Slovenskom krase s cieľom datovať ich. Výsledok v Centre pre výskum izotopov pri Univerzite v Groningene bol viac než prekvapivý.
Vzorka odobratá z oteru fakle zo steny v Hlavnej chodbe vyšla na približne 42 300 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
