Kežmarská spisovateľka a historička Nora Baráthová ich verejnosti pravidelne pripomína.
KEŽMAROK. Viaceré tradície a zvyky našich predkov spojené so Silvestrom sa na Spiši nepodarilo udržať.
Kežmarská historička a spisovateľka Nora Baráthová tvrdí, že z mnohých miest a obcí vymizli s odchodom Nemcov zo Spiša v prvej polovici 20. storočia.
Na Silvestra sa napríklad v minulosti hrala takzvaná hra šťastia.
„Na stôl do radu sa postavilo šesť prevrátených hrnčekov a pod každý sa dala jedna vec, a to myrta, prsteň, popol, soľ, peniaz a chlieb. Hľadajúci so zaviazanými očami siahal naslepo po hrnčeku a to, čo pod ním našiel, veštilo jeho blízku budúcnosť. Myrta znamenala blízke zásnuby, prsteň sobáš, popol smrť, soľ chudobu, peniaze bohatstvo a chlieb hojnosť jedla,“ vysvetlila Baráthová.
Aktívne boli najmä dievčatá
Celkovo však boli počas Silvestra najviac aktívne dievčatá. Tie napríklad lúpali v daný deň jablká, pričom koža z nich musela ostať v jednom kuse, neprerušená.
„Potom ju prehodili pravou rukou cez hlavu a ľavé rameno za seba a z tvaru, ktorý spadnutá šupa vytvorila, hádali začiatočné písmeno mena svojho budúceho ženícha,“ priblížila zvyk kežmarská historička.
Iné išli podľa jej slov po meste či dedine a postavili sa pod okná cudzích domov.
Podľa témy rozhovoru domácich usudzovali, aký osud čaká dievčatá v budúcom roku.
„Ak bola téma vážna a smutná, mali mať problémy,“ dodala.
Osud sa tiež veštil aj z orecha, ktorý sa naslepo vytiahol z mecha. Dobré jadro predpovedalo pohodu, skazené chorobu alebo aj smrť.
„Tí, ktorí počas Silvestra neholdovali zábave, išli poobede alebo večer do kostola poďakovať Pánu Bohu za prejavenú milosť v odchádzajúcom roku a poprosiť ho o pomoc v novom roku,“ uzavrela Baráthová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
