Zvyky a tradície sa v obci Kluknava (okres Gelnica) dedia z pokolenia na pokolenie prostredníctvom folklórneho súboru Kluknavčanka. V tomto predvianočnom období predstavujú folkloristi na vystúpeniach veselý život na dedine plný povier od Kataríny do nového roku.
KLUKNAVA. Folklórny súbor Kluknavčanka oslávil v máji tohto roku 15. výročie založenia. Súbor s 35 členmi vedie Gabriela Kyseľová.
Kolektív zanietených ľudí každej vekovej kategórie vystupuje na folklórnych podujatiach nielen u nás, ale aj zahraničí, kde prezentuje zvyky z obce a regiónu.
Na Ondreja sa lialo olovo
„Na vystúpenia máme pripravené pásma od jarného po zimné obdobie. Je o ne veľký záujem, pretože tradície v súčasnosti postupne upadajú do zabudnutia a aj naším pričinením sa dostávajú medzi mladých,“ konštatuje Kyseľová.
V predvianočnom čase je príležitosťou priblížiť publiku dni od Kataríny do nového roku.
„Tých zvykov bolo veľmi veľa. Niesli sa vo veselom duchu. V kudzeľnej chyži na Ondreja dievčatá liali olovo cez kľúčovú dierku do vody a podľa odliatku hádali, akého remesla bude ich ženích. Ak sa olovo podobalo napríklad na kvietok, budúci muž mal byť záhradník. V prípade podoby na palicu čakal na dievča džad, teda žobrák. Varili sa pirohy s menami frajerov a ktorý piroh prvý vyplával, ten mládenec bol pre dievča súdený,“ hovorí vedúca súboru.
Na Ondreja sa tiež triasli ploty a odkiaľ sa ozval brechot psov, z toho konca dediny mal byť budúci manžel.
Na Luciu strigy videli
Deň Lucie bola tiež opradený legendami a tradíciami. V tento deň sa odrezávali konáriky z čerešní. Ak na Štedrý deň rozkvitli, na dievča v tomto dome čakal sobáš.
Chlapi od Lucie do Vilie vyrábali drevený stolček a keď sa cez dierku stolčeka v kostole pozreli, videli všetky strigy z dediny.
„Keďže niekedy neexistovali predpovede počasia, od Lucie až po Štedrý deň sa každý deň na lístočky zapisovalo, či pršalo alebo bolo pekne. Každý z dvanástich lístkov predpovedal na ďalší rok počasie v každom mesiaci. Držali sa toho gazdovia najmä v lete pri práci na lúkach,“ opisuje Kyseľová.
Sviatočný Štedrý deň
Najkrajšie obdobie na dedinách bolo počas vianočných dní. V tom čase kmotrovci chodili vinšovať po rodine a jasličkári z domu do domu prinášali radosť a veselosť.
„Na Štedrý deň sa až do večera udržiaval pôst a dodržiavali zvyky. Seno i slama sa pod obrus dala a po večeri vyniesla pod stromy, aby dobre rodili. Pod obrusom nesmeli chýbať peniaze, aby v rodine celý rok nechýbali. Na stole muselo byť deväť druhov jedál, aby bola rodina zachránená od deviatich chorôb. Zdravie, úspech, budúcu úrodu i osobný život mali v ďalšom roku poistiť jablká, sušené slivky, oriešky, cesnak, med, lokše s makom, šošovica i hrach položené na štedrovečernom stole,“ hovorí Kluknavčanka.
Všetci za stolom po večeri zjedli po kúsku z jabĺčka, aby pokope držali a zdraví boli. Posledný kúsok skončil vo vedre pre kravy, aby mlieko mali. Po zjedení orieška sa dievčatá pre krásu s medom pomazali. Gazdiné s cesnakom na dvere doma i na hospodárskych budovách krížiky urobili, aby im strigy nepočarovali.
Štedrý deň zakončila mládež, ktorá chodila pod okná vyspevovať. Živo bolo na dedine aj na Štefana, keď sa ozývali vianočné koledy a vinše.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
