Celková plocha národného parku sa zmenší, výmera s najprísnejším stupňom ochrany narastie. Prenájom a náhrady pozemkov bude štát stáť asi 160-tisíc eur ročne.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Sme.
BRATISLAVA. Schválená vládna vyhláška presne určuje výmeru jednotlivých zón a vymedzuje ich územie prostredníctvom katastrálnych území príslušných okresov.
Po prvýkrát sa pri rokovaní s vlastníkmi využili nové nástroje ktoré vyplývajú z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré umožňujú nájom a výkup pozemkov.
Výška ročných nákladov za nájmy a náhrady ujmy za obmedzenie bežného obhospodarovania by mala dosiahnuť asi 160-tisíc eur ročne. Rozdelia sa medzi vlastníkov pozemkov, ktoré prenajmú štátu. V prípade zmluvnej starostlivosti o pozemky v zóne B a C štát ročne zaplatí cez 36-tisíc eur.
Štát tiež plánuje za približne 206-tisíc eur od súkromných vlastníkov odkúpiť územie, na ktorom sa nachádza celoročne najnavštevovanejšie miesto v Slovenskom raji, Tomášovský výhľad. Peniaze na výkup sa nájdu v štátnom rozpočte, prípadne sa poskytnú z Operačného programu Kvalita životného prostredia 2014-2020.
Ide o približne 81 hektárov lesov v národnej prírodnej rezervácii Prielom Hornádu, čo je významná lokalita z hľadiska ochrany fauny a flóry. K dohode s pozemkovým spoločenstvom Les Tomášovce došlo už v septembri počas oficiálnych prerokovaní s dotknutými subjektmi. „Zmluva o výkupe je pripravená, finalizuje sa jej znenie, zatiaľ nie je podpísaná a teda výkup nebol realizovaný,“ povedal hovorca ministerstva Maroš Stano.
Cieľom zonácie je nastoliť jasné pravidlá v režime a intenzite využívania každého pozemku v národnom parku. Návrh má byť podľa ministerstva kompromisom medzi ochranou prírody a štátom, samosprávou a vlastníkmi. „Veríme, že Slovenský raj sa stane úspešným modelovým príkladom pre ostatné národné parky, ako chrániť to, čo je naozaj vzácne,“ povedal Stano.
Štyri typy ochrany
Vláda súčasne schválila aj návrh Programu starostlivosti o Slovenský raj na roky 2016 až 2025 s prioritou ochrany vzácnych biotopov a druhov európskeho významu.
Doteraz platil v parku tretí a vyšší stupeň ochrany. Vyhláška zavádza v Slovenskom raji štyri chránené územia označené A, B, C a D.
Z územia národného parku plánuje vyňať 215 hektárov v severnej časti, ktoré geologicky nepatria do Slovenského raja a nespĺňajú kritériá na zaradenie do národného parku. Územie predstavuje približne jedno percento výmery. Nový Národný park Slovenský raj tak bude mať rozlohu 19 413,67 hektára.
Ochrana sa znížila napríklad v katastroch obcí Vernár, Dedinky a Stratená. Starosta Vernáru Vladimír Ondruš hodnotí proces zonácie pozitívne. „Boli sme prizvaní do diskusií a celé prebiehalo to transparentne. Pre obec je to dobré, majitelia pozemkov môžu svoje vlastníctvo lepšie využívať,“ povedal starosta.
Pevná hranica parku
Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK nechcel komentovať podrobnosti zonácie. „Sú tam veci, ktoré mohli dopadnúť lepšie, ale podstatné je, že konečne bola stanovená pevná hranica hranica parku,“ povedal. Za hlavný prínos zonácie považuje to, že výruby bolo možné riešiť na výnimku a tú si „žraloci dokázali vybaviť a teraz to už nebude také jednoduché“.
Zóna A s najprísnejším piatym stupňom ochrany bude rozšírená o jednu štvrtinu doterajšej výmery a bude zaberať 4 682,32 hektára. Zónu A tvoria územia národného parku, ktoré predstavujú pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho a národného významu, pričom v tejto zóne sú zakázané akékoľvek zásahy.
Samotné rozšírenie zóny Lukáč nepokladá za relevantné, rozhoduje podľa neho kvalita priradeného územia a jeho umiestnenie.
„Zóna A formálne narástla aj v plánovaní zonácie Vysokých Tatier, no pridali tam holé skaly kde nič nerastie a nežije, čo nenapĺňa zmysel ochrany,“ vysvetlil.
Zónu B predstavujú ľudskou činnosťou pozmenené lesné biotopy európskeho a národného významu.
V zóne C je povolená lesnícka alebo poľnohospodárska činnosť a zónu D tvoria zastavané územia vrátane obcí.
Turistov sa nedotkne
Slovenský raj ročne navštívi až 600-tisíc turistov. Zonácia by sa ich podľa riaditeľa správy národného parku Tomáša Dražila dotknúť nemala.
Do najchránenejších častí parku je možný vstup po turistických chodníkoch a tie zostanú rovnaké ako dnes.
„Uvedomujeme si, že Slovenský raj je druhý najnavštevovanejší na Slovensku a práve preto chceme vytvoriť podmienky pre ochranu prírody aj pre turistov. Chceme nastaviť pravidlá, ktoré budú pomáhať všetkým, ktorých sa to dotýka,“ povedal minister životného prostredia Peter Žiga na júnovom stretnutí správy parku, ochranárov, samospráv a vlastníkov pozemkov.
Foto: Peter Olekšák
Fakty
Slovenský raj
Národný park sa nachádza v troch krajoch, a to Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom.
Nachádza sa v ňom unikátna krasová krajina s množstvom planín, kaňonov, roklín a jaskýň.
Najnavštevovanejšími roklinami sú Suchá Belá či Veľký Sokol, mimoriadne obľúbený je aj skalný výbežok Tomášovský výhľad.
V parku sa nachádza aj Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2004 zapísaná do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zóna A má rozsah 4 682,32 hektárov, zóna B má 515,66 hektárov, výmera zóny C je 14 135,99 hektárov a D má 79,70 hektárov.
Zuzana Matkovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
