Deti z folklórneho súboru Zvonárka z Ľubice (okr. Kežmarok) si v sobotu vyskúšali, ako kedysi ľudia slávili Vianoce.
ĽUBICA. Našli si dom a v ňom starú „vaškuchňu“ s pieckou, ktorú premenili na starú kuchyňu. Chudobnú, ale útulnú.
Malé Zvonárčatá sa rozhodli, že na vlastnej koži okúsia, ako to na Vianoce vyzeralo vtedy, keď oni ešte „pásli ovečky.“
O pravých tradičných slovenských Vianociach nakrúcali v sobotu dokument.
Výšivky na stenách, drevo pod oknom. Na stoloch pripravený adventný veniec a pri ňom husacie perie či cesnak. Nad hlavami visí zo stropu malý stromček. A pod ním sú pripravené skromné ozdoby.
Čaro Vianoc prinútilo vedúcu ľubického folklórneho súboru Lujzu Šoltésovú zamyslieť sa nad tým, čo všetko sa zvyklo robiť v chudobných domácnostiach v období Vianoc.
„Vždy bolo mojím snom s našimi deťmi z folklórneho súboru Zvonárka nakrútiť vianočný dokument. Rozhodla som sa dva mesiace dopredu, že ukážeme ľuďom, aké boli zvyky a tradície na Slovensku od Kataríny až do Vianoc,“ vysvetlila svoj nápad Šoltésová.
Do halušiek zabaľovali papieriky
Niektoré zvyky sú tradičné a dobre známe, iné také, o ktorých ste možno ešte nepočuli.
„Sú to zvyky a tradície z predkresťanského obdobia, kedy ľudia ešte verili v nadprirodzené čary a chceli ich zo svojho života odohnať. Potierali dvere do maštale cesnakom, aby sa im zvieratá držali celý rok,“ povedala vedúca súboru.
Kedysi dievčatá zvykli písať lístočky so svojimi prianiami či menami chlapcov, vkladali ich do orechov a hádzali do vody.
Zvonárčatá predviedli však úplne inú tvár spomínaného zvyku.
„V niektorých regiónoch sa tie lístočky zabaľovali do haluškového cesta. Normálne sa to varilo a ktorá haluška prvá vyplávala na povrch s lístočkom, tak to dievča sa malo ako prvé vydať,“ vysvetlila Šoltésová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
