Jednou z najstarších a zároveň najrozšírenejších pohybových aktivít, ktoré od človeka nevyžadujú viac ako chôdzu je turistika, ktorá začína obyčajnou prechádzkou a končí vysokohorskou turistikou. Každý jednotlivec tu pre svoje zdravie získava stonásobne viac, lebo žiaden liek človeku nenahradí pohyb. Medzi nadšencov a matadorov turistiky, ktorí už zdolali niekoľko najvyšších vrcholov v Európe patrí aj Košičan Juraj Leško, rodák z Vlachova, dediny, ktorá v roku 2005 získala titul Dedina roka SR a do ktorej sa prechodne s láskou a úctou vracia.
VLACHOVO/KOŠICE. Začínal ako každý okolitými vrchmi v Slovenskom rudohorí, Kráľova hoľa, Slovenský raj, Nízke a Vysoké Tatry.
Tu postupne poznával ľudí, s ktorými si v rámci tejto krásnej záľuby začali dávať vyššie ciele. Všetci absolvovali kurz horolezeckého minima.
„Prekonali sme strach z výšok, uvážlivo sme posúdili svoje možnosti, schopnosti s dôrazom na bezpečnosť a patričnú časovú dostupnosť. Úplnou samozrejmosťou bol rešpekt, pokora a úcta k prírode. Svet sa nám otvoril až v roku 1989 a bez zábran sme mohli navštevovať aj európske vrcholy,“ vrátil sa k začiatkom svojej záľuby Juraj Leško.
Veľhory chcú svoje
Čo sa týka určenia hraníc medzi bežnou turistikou a vysokohorskou turistikou (VHT), tie sú medzi turistami určené predovšetkým nadmorskou výškou a je to pomyselné od 2000 do 6000 metrov nad morom (m n. m.).
„Túto hranicu akceptujú aj poisťovne, lebo nad túto hranicu už musí byť špeciálne poistenie na veľhory,“ upresnil Leško.
Bežná turistika, to sú rôzne rodinné turistické výlety a výstupy po upravených a vyznačených chodníkoch, ktoré sa organizujú v každej obci alebo prostredníctvom turistických klubov.
Táto turistika si nevyžaduje skoro žiadnu telesnú a technickú prípravu, avšak vhodné sú tu turistické palice, ktoré robia chôdzu istejšiu, efektívnejšiu a hlavne odľahčujú kĺby.
Pri VHT musí turista už pravidelnejšie robiť doplnkové pohybové aktivity ako otužovanie, v zime lyže, bežky a iné.
Podstatnú rolu tu taktiež zohráva turistický výstroj, kde pri oblečení sa musí uplatniť tzv. cibuľový princíp. V lete používať odev zo zabudovaným prvkom ochrany proti slnku. K tomu ešte patrí kompletný zimný výstroj ako spacák, mačky, cepy, istiaci set, prilba a ďalšie.
„Musí sa tu hlavne venovať dostatok času na aklimatizáciu a byť pripravený na výškovú nemoc a jej elimináciu. Mne osobne sa pri výstupoch osvedčuje na prekrvenie ginko biloba, bolesť hlavy ibalgin, ibuprofen. Pri viacdenných túrach a únave je dobré si dať večer myorelaxantiá, ako dorsiflex. Výsledkom je lepší spánok a uvoľnenie svalstva. Tu sa vyskytujú situácie, keď musíte siahnuť až za hranicu sto percent svojich síl, extrémna námaha, kvôli zníženému obsahu kyslíka o niekoľko desiatok percent. Vtedy si ľudské telo vytvorí nové väčšie množstvo červených krviniek a to je pre človeka najcennejší prínos,“ pokračoval Leško.
Kráľ a kráľovná
Zdolaniu najvyšších vrcholov predchádzalo množstvo iných výstupov ako koruna Balkánu Musala (2925 m n. m.), Vichren (2914 m n. m.), Mytikas – hora bohov (2917 m n. m.), Monte Rosa – Vincent (4215 m n. m.), výnimočný bol aj velikán Rakúska – Grossglockner (3798 m n. m.), kde sa plne uplatňuje celý horolezecký výstroj.
Medzi najkrajšie patrili aj výstupy na naše tatranské velikány, počnúc Gerlachom (2655 m n. m.) a ďalšie.
„Celá táto veľkolepá vrcholová šachovnica ma očarila a medzi vysokohorskými turistami sa za kráľa považuje Elbrus s výškou 5642 m n. m. v pohorí Kaukaz a kráľovnou je Kilimandžáro s výškou 5895 m n. m., tiež aj najvyšší vrch Afriky. Zvládol som aj Elbrus, kde som zažil prudkú zmenu počasia. Obloha sa rýchlo zatiahla, nastala víchrica a z plus 5 stupňov bolo razom mínus 20 stupňov Celzia a v noci ešte menej. V týchto doslova zničujúcich podmienkach sme štyria z osemnástich vydržali v stanoch dva dni a na tretí deň od rána nastalo ideálne počasie,“ zaspomínal na krušné chvíle Leško.
Boj s horskou nemocou
Horúce či skôr studené chvíle zažil aj pri výstupe na Mont Blanc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
