Žije na Spiši, v regióne je vychýreným rezbárom. Majstrovstvo pravdepodobne zdedil po svojom dedovi. Má rád aj ľudovú hudbu a popri všetkých svojich aktivitách sa jeho spomienky neustále uchyľujú k rodisku jeho predkov. Ľubomír Kopčák z Betlanoviec je rozhľadený a výrečný muž.
BETLANOVCE, STARÁ ĽUBOVŇA. Keď sme pred časom požiadali pána Ľubomíra o rozhovor, akoby prirodzene začal rozprávať o vlastnoručne vyrobených fujarách, či iných výrobkoch z dreva. Debatu sme postupne rozviedli aj iným smerom.
Známy rezbár sa vyznal zo svojho vzťahu k dedine, kde v minulosti žili jeho predkovia.
„Poďte, ukážem vám fujary, ktoré som vyrobil,“ prizval nás k sebe do stánku počas tohtoročného jarmoku v Starej Ľubovni.
Statný a výrečný chlap sa ihneď rozhovoril.
„Chodievam tu pravidelne, tu je to moja srdcovka. Z neďalekého Kolačkova totiž pochádzal môj otec, tak aj preto. Asi to tak cítim,“ vysvetľuje rodák z Hrabušíc, ktorý sa po ženbe presťahoval do spomínaných Betlanoviec.
Prastrýkovia mali mlyn i gazdovstvo
Nositelia mena Kopčák majú pôvod v obci Šambron v okrese Stará Ľubovňa. Táto obec žiaľ bola na sklonku druhej svetovej vojny takmer kompletne vypálená, keď zhorelo necelých 150 domov.
Veľká časť obyvateľstva bez obydlí tak bola presťahovaná do iných dedín. Niektorí si našli nový domov aj v Kolačkove. Pravda, zo Šambrona sem prišli niektorí prisťahovalci aj predtým.
A kdesi tu možno hľadať aj pôvod pána Ľubomíra.
Jeho prastrýkovia nezaháľali a v dedine sa chytili roboty.
„Keď som si zisťoval pôvod, dopátral som sa k tomu, že bratia môjho starého otca vlastnili v Kolačkove mlyn. Mali aj gáter a veľké gazdovstvo. Všetko si postavili sami,“ hrdí sa Ľ. Kopčák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
