V seriáli o jaskyniach Gemera predstaví hlbší a širší pohľad na problematiku jaskyniarstva a uchovávania ich kultúrneho dedičstva skúsený jaskyniar Jaroslav Stankovič.
GEMER.
Ľudia však z nej poznajú len jeden svet – Vstupnú priepasť – a o ďalších dvoch svetoch skrývajúcich sa v jej útrobách nevedia takmer nič.
Za Vstupnou priepasťou je však úplne iný svet – Archeologický dóm a po preplávaní 60 m dlhého sifónu Kufr sa jaskyniari vynoria v extrémnej gigantickej jaskyni s nádhernou kvapľovou výzdobou.
Jaskyňa sa nachádza v strede Silickej planiny asi 2 km západne od Silice. Vstupná priepasť bola známa od nepamäti.
Najstaršie doložené osídlenie jaskyne je z neolitu. Archeologický dóm objavil Ján Majko prekopaním závalu na dne Vstupnej priepasti v roku 1931.
Ďalšie pokračovanie uzatváral plytký a nízky sifón, ktorý prekonali až českí speleopotápači v roku 1988, s použitím špeciálnej techniky.
Potápačský prístroj uložili do plastového kufra, ktorý potápač tlačil pred sebou cez nízke priestory sifónu. Od toho pochádza aj názov sifónu.
Ľad postupne zaniká
Vstupná priepasť vznikla prepadnutím stropu obrovského jaskynného dómu. Vďaka tomu, že západná časť dómu bola schopná pojať všetku sutinu, otvoril sa tým vstup do západnej vetvy jaskyne.
Východná vetva sa bohužiaľ závalom uzavrela. Kedy sa to stalo, presne nevieme, ale určite pred neolitom. Inak by sa ľudia Bukovohorskej kultúry do jaskyne nedostali.
Vstupná priepasť je čiastočne zaľadnená. V takejto nadmorskej výške a zemepisnej šírke je to unikátny klimatický jav.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
