Ľubičania si v sobotu ráno privstali, aby sa prišli zabaviť a pochutiť si na zabíjačkových maškrtách.
ĽUBICA. Tradícia, ktorá sa kedysi konala za zatvorenými dvermi domov a dvorov sa v obci po tretíkrát presunula na námestie. Kedysi boli zabíjačky akýmisi rodinnými akciami. Začínali sa tradične skoro ráno.
Prasa kvičalo v chlieve, ženy pripravené v kuchyni a chlapi na „popravisku“. Zabíjačky v Ľubici vždy vedia niečím prekvapiť.
Zabíjačka - to je síce kopec roboty, ale aj príjemne strávený deň a zábava. Hovorí sa, že kedysi to boli práve zabíjačky, ktoré zbližovali rodiny i susedov.
Tradíciou bolo, že ak niekto zabíjal, poslal výslužku aj vzdialenejšej rodine. Susedia na oplátku chodili rodine pomáhať.
V obci neďaleko Kežmarku sa vedenie v sobotu snažilo ľudí zblížiť tradičnou dedinskou Katarínsko-Ondrejskou zabíjačkou.
„Ľudia sa môžu exkluzívne pozrieť na to, ako sa zabíja prasiatko. Keďže je podľa zákona zakázané zabíjať prasiatko na verejnosti, tak prišlo sem už odkrvené. S prasiatkom bojovali naši poslanci a ako vidíte, už nám visí,“ povedal nám s úsmevom Pavol Mrázik, predseda kultúrnej komisie a poslanec obecného úradu Ľubica.
Ľubičania: Bola by škoda ostať doma
Prasiatko viselo v parku, alebo ako starší Ľubičania hovoria, v priestoroch promenády. Zakáľačka sa však začala neskôr, ako to býva zvykom.
„Začali sme až okolo 10. hodiny. Prší mrznúci dážď a počasie nám veľmi nepraje a aj napriek tomu Ľubičania prišli, sú na to zvyknutí, pretože každá jedna zabíjačka, ktorá sa u nás konala bola, niečím zvláštna,“ zasmial sa Mrázik.
A vyzerá to naozaj tak. Ľubické prasiatka počas svojho osudného dňa jednoducho nemajú šťastie na počasie.
Pred tromi rokmi, keď sa konala zakáľačka po prvýkrát, bolo počas dňa mínus dvadsať stupňov, v sobotu sa pred dažďom spojeným so snehom ľudia skrývali pod svojimi kapucňami.
Ako nám povedala jedna z Ľubičaniek, pani Katarína, aj napriek tomu to stojí za to.
„Dala som si varené vínko a som naobliekaná. Aj napriek tomu, čo vystrája počasie, sa mi nechcelo ostať doma. A neľutujem, že som tu prišla.“
Pani Mária Kantoreková prišla na zakáľačku aj so svojimi dvomi vnúčatkami.
„Nevedia sa dočudovať, čo to tu ľudia stvárajú. Nemali to kde predtým vidieť, lebo aj keď máme veľký dvor, už mäsko iba kupujeme v obchodoch. Je to pekné, že aj tým deťom kúsok ukážu, koľko je práce, kým sa dobrôtky z prasiatka pripravia.“
Vatru zapálil starosta
A práve tých maškŕt tam vôbec nebolo málo.
„Ponúkame pre ľudí rôzne dobroty ako hurky, škvarky, klobásky, tlačenky, ale aj chlieb s masťou a cibuľou, či so škvarkovou nátierkou, sladké šišky, čaj s rumom, varené vínko, všetko sa to chystalo už deň predtým,“ povedal nám Mrázik.
Zabíjačkovú vatru zapálil sám starosta obce Ján Kapolka (nez.). No a kým sa poslanci mordovali s prasiatkom a snažili sa ho pripraviť pre ľudí, oni sa zabávali pri veselej hudbe Štefana Cínu a pozreli si aj vystúpenie folklórneho súboru Zvonárka.
„Sme veľmi radi, že prišlo toľko ľudí a veríme, že sa to u nás v obci stane tradíciou,“ povedal na záver Mrázik.
Obecní poslanci. Postarali sa o prasiatko.
Dobroty v stánkoch. Pre ľudí nachystali chlebíky, šišky a iné dobrôtky. Foto k článku: Jana Pisarčíková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
