Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvia. Fotograf Miloš Greisel doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinášame v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
HNILEC.
Bane tu ležali na ľavobrežnom (spišskom) brehu v kopcoch, pričom tie najvýznamnejšie na južných svahoch Knoly, Grajnára a kopca Holičky.
V okolí obce boli významné medenorudné bane aj v oblasti Babinej na gemerskej strane rieky Hnilec.
Nevyužiteľné ložisko
„V obci bola postavená v roku 1836 medená huta Juraj, pri ktorej vznikol komplex správnych budov a obytná kolónia pre zamestnancov. Okrem medenej rudy dobývanej v hnileckých baniach sa sezónne zhutňovala aj kobaltovo-niklová ruda dovážaná z Dobšinej. Železné rudy sa spracovávali už predtým v početných hámroch na rieke Hnilec, ako o tom svedčia napríklad zvyšky hámra Stavákov pod Sykavkou,“ približuje geológ na dôchodku Marián Jančura venujúci sa histórii baníctva.
Málo známou skutočnosťou je, že v blízkosti obce sa našlo aj malé ložisko cínovej rudy (kasiteritu) v lokalite Medvedí potok, ktoré v 70. a 80. rokoch 20. storočia skúmal Geologický prieskum Spišská Nová Ves pomocou vrtov a banských diel.
„Ložisko kasiteritu sa viaže na výskyty horniny granit (žuly) na juh od Hnilca. Napriek počiatočnému nadšeniu sa nakoniec podarilo preskúmať iba malé a hospodársky nevyužiteľné ložisko, ktoré sa nezačalo ťažiť. Po prieskumných aktivitách zostali iba zavalené ústia prieskumných štôlní,“ uzatvára geológ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
