Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvia. Fotograf Miloš Greisel doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinášame v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
MNÍŠEK NAD HNILCOM. Od zastavaných území pomerne vzdialené ložisko Fichtenhübel predstavujú viaceré žilné telesá s veľmi pestrou minerálnou výplňou.
Vstup do bane je nebezpečný
Okrem hrubokryštalického sideritu (železnej rudy) sú tu zastúpené chalkopyrit, pyrit, tetraedrit, pomerne hojný arzenopyrit a sulfosoli bizmutu.
Práve zvýšený obsah arzénu spôsoboval v minulosti problémy pri výrobe medených koncentrátov, pretože je v nich nežiaducou zložkou.
„Ložisko Fichtenhübel bolo ťažené v 18. a 19. storočí a pravdepodobne aj skôr drobnými ťažiarmi vo vyšších polohách zo štôlní Krištof a Michal. V roku 1903 baňu otvorila spoločnosť Raky, pričom okrem obnovy starých štôlní začala raziť v roku 1907 dedičnú štôlňu Raky pomocou technickej novinky, pneumatických vŕtacích kladív. V roku 1935 sa v opustenej baní sa pokúsila o kutacie, čiže geologicko-prieskumné práce firma Montania, finančne podporovaná Zbrojovkou Brno (po roku 1939 Podbrezovskými železiarňami), pričom správne stredisko mala v obci Švedlár. Po druhej svetovej vojne bolo ložisko Fichtenhübel nanovo preskúmané Geologickým prieskumom zo Spišskej Novej Vsi, pričom kutacie práce v roku 1951 vykonával aj závod Smolník Spišských železorudných baní Spišská Nová Ves,“ vysvetľuje geológ na dôchodku Marián Jančura, ktorý sa venuje dejinám baníctva.
Železorudné bane Spišská Nová Ves v rokoch 1985 – 1993 na ložisku vyvíjali intenzívnu činnosť, pričom zrekonštruovali banský systém.
Obnovili štôlne Raky, Krištof a Michal na žilách Konštancia, Krištof, Michal a začali s investičnou výstavbou s cieľom vybudovať nový banský závod ako náhradu za zatvárané ložisko Smolník.
„Zámer ukončil vládny program útlmu rudného baníctva. Banské diela boli zneprístupnené voči vstupu ľudí. Návšteva opustených podzemných priestorov je životu nebezpečná vzhľadom na nestabilitu horského masívu a hroziaci zával nadložia,“ zdôrazňuje Jančura.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
