Prebíjať sa povolaním umeleckého rezbára si žiada nielen odhodlanie, ale zaiste aj roky trpezlivosti a driny. V dnešnej dobe sú najmä medzi mladšou generáciou takíto jednotlivci vzácnosťou. Svoje vie o tom aj Peter Matava z Nižných Ružbách. Nadaný drevorezbár si vybral cestu remesla.
NIŽNÉ RUŽBACHY. Talentovaný Peter spolu s bratom, ktorý je jeho dvojčaťom, získal talent do vienka zrejme po starom otcovi z Tatier. Aj ten bol rezbárom, v Tatrách po ňom ostalo aj niekoľko drevených tabulí.
„S bratom sme chodili na umeleckú školu do Kežmarku, takže vo svojom odbore som aj vyučený. Už naša nebohá babka vravievala, že nadanie máme asi po dedkovi, Andrejovi Juraškovi z Podspádov, ktorý bol rezbárom,“ prezradil Peter.
Prestal cestovať za robotou, venuje sa remeslu
Drevorezba Petra vždy bavila.
„Chodieval som s bratom po robotách, nebýval som doma. Takto sú nútení fungovať mnohí ľudia u nás idúci za robotou vonku. Pred dvoma rokmi som s tým ale skončil. Ako väčšina, aj ja som chcel byť s rodinou, so svojimi. Drevorezbou sa teraz živím. Nie je to bohviečo, lebo niekedy ľudia nemajú pomaly na chleba, nieto, aby si ešte kupovali niečo navyše. Ale tak dá sa nejako fungovať,“ zhodnotil Peter.
Za robotou sa odráža najmä drina
Keď sme sa Petra pýtali, čoho najviac si žiada jeho remeslo, odpovedal: „Keď som bol na jednej akcii s Tiborom Bártfayom (iba nedávno zosnulý slovenský sochár – pozn. red.), tak ten povedal, že deväťdesiat percent je najmä drina a desať percent talent. Ono to asi naozaj tak nejako je. Aj keď chcete maľovať, či kresliť, čím viac tú ruku používate, tým ste lepší. Keď som pred trinástimi rokmi dokončil školu, nedokázal by som urobiť veci, aké vyrábam dnes. Chce to teda čas, človek musí na sebe neustále pracovať.“
Ako mnohí, aj Peter vie, že ručné remeslá sú u nás a zvlášť v tejto dobe akosi na pokraji záujmu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
