Prípad, ktorý otriasol celým Popradom, nenechal ľudí chladnými. Na internete sa rozbehla petícia za milosť pre Jozefa.
POPRAD. Poslednú septembrovú sobotu mestom otriasol príbeh 24–ročného Dominika, ktorého vlastný otec Jozef odpojil od prístrojov. Jemu za jeho čin hrozí 20 až 25–ročné väzenie.
Ľudia chcú však otcovi mŕtveho Dominika pomôcť. Rozbehli pre neho petíciu za milosť. Poputuje k prezidentovi.
Dominikovi zistili poškodenie mozgu pár mesiacov po narodení. Rodičia to zrejme nemali ľahké. Pri chlapcovi sa striedali dňom i nocou.
V osudný deň jeho otec prerušil vzduchovú ventiláciu, ktorú mal jeho nehybný syn napojenú do krku. Dominik sa udusil.
Po meste sa hovorí o bezmocnosti. Ich príbeh nenechal chladnými ani ľudí z iných miest.
Spisujú internetovú petíciu, ktorá poputuje prezidentovi Andrejovi Kiskovi.
„To, čo sa stalo, bol zúfalý čin zúfalého rodiča, ktorý sa musel spolu s manželkou, toho času hospitalizovanou na psychiatrickej klinike, 24 hodín denne a 7 dní v týždni starať o bezvládne telo svojho syna. To, čo urobil, chcelo veľa odvahy a aj keď to znie akokoľvek zle, urobil to z lásky k nemu. To, čo urobil, bolo pre Dominika obrovské vykúpenie z trápenia, ktoré bolo nepretržitou súčasťou jeho „života“,“ uvádza sa v petícii.
Autor je ošetrovateľ na onkológii
Podarilo sa nám skontaktovať sa s autorom petície. Je ním Jaroslav Katunský z Košíc (vľavo, foto facebook), ktorého správa o prípade Dominika oslovila natoľko, že sa rozhodol konať.
„O tomto prípade som sa prvýkrát dozvedel na sociálnej sieti od mojej kolegyne, doktorky, ktorá zdieľala príspevok zo stránky. Najprv som si myslel, že je to nejaký hoax, tak som si začal hľadať informácie na internete a zistil som, že je to pravda,“ uviedol nám autor petície.
Sám sa s prípadmi detí, ktoré už nevládzu žiť, stretáva vo svojej práci.
„Pracujem ako ošetrovateľ na onkológii a vidím tam veľa utrpenia a veľakrát si s kolegami povieme, že je dobre, keď to majú pacienti za sebou a nemusia neskutočne trpieť. V prípade Dominika to bolo neskutočných 24 rokov trápenia a neuveriteľnej obety zo strany rodiny. Prišlo mi pána Jozefa veľmi ľúto, pretože plne rozumiem jeho situácii a jeho konaniu,“ vysvetlil dôvody, ktoré ho k zorganizovaniu petície viedli, Jaroslav.
Za necelý týždeň osemtisíc podpisov
Hneď ako petícia vznikla a začala sa šíriť internetom, prekvapil Jaroslava obrovský záujem ľudí.
„Nečakal som až taký veľký záujem a stále to rýchlo stúpa,“ povedal.
Prvý „podpis“, teda Jaroslavov, pribudol 4. októbra. V čase našej uzávierky už počet ľudí, ktorí podporili petíciu, bolo viac než 8 300.
Za ani nie týždeň teda podporilo Jozefa viac ako 8 000 ľudí z celého Slovenska. Bratislava. Žiar nad Hronom. Prešov, Leopoldov.
Jaroslav bude za Jozefa bojovať v mene všetkých.
„Keď sa „podpisovanie“ skončí, tak vytlačené petičné hárky zasielam do kancelárie prezidenta. Nebudú síce právoplatné, keďže chýba vlastnoručný podpis, ale verím, že sa to dostane prezidentovi do rúk a bude nad tým uvažovať,“ uviedol.
Ako na záver dodal, verí, že sa mu na vytlačenie hárkov podarí nájsť niekoho, kto mu finančne vypomôže.
Popradčania: Držíme mu palce
Tento prípad rozdelil aj Popradčanov akoby do dvoch táborov. Na tých, ktorí s Jozefom súcitia a tých, ktorí jeho čin odsudzujú.
„Podľa mňa žiaden človek nemá právo vziať niekomu život. Nech je rodič, nech je starý rodič, ale na toto nemá právo nik. Mal by si trest odsedieť,“ povedal Jozef, obyvateľ Popradu.
Nesúhlasila s ním Anna Kopinská, ktorá sa správe o petícii veľmi potešila. „Určite by sme sa mali ozvať. Ako sa hovorí, nesúď, kým si neprežil. My sa nevieme vcítiť do toho otca. Ja by som mu milosť dopriala.“
Rovnako ako Anne je Jozefa ľúto aj Júliusovi Petrenkovi. „Držím mu palce, zakladateľovi petície a verím, že sa mu podarí niečo vybojovať. Otec urobil dobre. Možno to neznie najlepšie, ale ja sa na svojho syna nevládzem pozerať, keď má iba chrípku, neviem si niečo také predstaviť.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
