V budove niekdajšieho barokového kaštieľa na Ľubovnianskom hrade sprístupnili pre verejnosť depozitár ľudového odevu a kachlíc.
STARÁ ĽUBOVŇA. Dnes v tejto budove sídli aj administratívne sídlo Ľubovnianskeho múzea.
"V depozitári prezentujeme viac ako 2800 zbierkových predmetov. Samostatná inštalácia je venovaná slávnostnému odevu nevesty a prezentovaná je tu aj kolekcia dobovej obuvi. Takouto formou budú mať návštevníci možnosť vidieť aj zákulisie múzejnej práce," uviedol riaditeľ múzea Dalibor Mikulík.
Na prehliadku depozitára je potrebné sa nahlásiť vopred, môže ju absolvovať maximálne desať ľudí a jeden vstup môže trvať iba 15 minút. Zároveň je možné vidieť depozitár len za prítomnosti správcu.
"Je to depozitár, v ktorom je umiestnený predovšetkým ľudový odev, textílie, obuv, kožuchy, súkenné hune, liturgické odevy a textílie, ale aj uniformy a ďalšie. Ich uloženie si vyžaduje rovnakú teplotu a stálu klímu, ktorú by prítomnosť ľudí na dlhšie obdobie mohla narušiť," vysvetlila etnografka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková.
Veci aj z 18. storočia
K najstarším artefaktom depozitára patria odevné súčiastky z modrotlače, ktoré pochádzajú z dvoch dielní v Starej Ľubovni. Potom sú to kožuchy vyrobené kožušníkmi v Starej Ľubovni a v okolitých mestečkách a dedinách, ale aj obradové súčiastky, napr. čepce.
"Tieto veci pochádzajú zo začiatku minulého storočia. Medzi staršie z 18. a 19. storočia patria liturgické odevy napr. kazuly a pluviál z roku 1813," doplnila Pavelčíková.
Množstvo odevov a textílií je podľa nej vzácnych, pretože boli vyrobené ručne dedinskými ženami a remeselníkmi, ktorí mali potrebu vyjadriť svoju zručnosť a cit pre krásu pred spoločenstvom, v ktorom žili.
Zbierali od roku 1956
"Naším zberným regiónom je územie okresu Stará Ľubovňa. Niečo sme pre porovnanie získali aj zo susedných obcí. Jednotlivé artefakty sme získavali buď kúpou, darom, ale aj vlastným zbieraním," dodala Pavelčíková s tým, že veci zbierali v podstate od vzniku múzea v roku 1956.
Na akvizícii sa pritom podieľali Andrej Čepiššák, Marcel Smetana, Ján Lazorík a viac ako 30 rokov aj Monika Pavelčíková.
Depozitár sprístupnili počas minulotýždňovej medzinárodnej vedeckej konferencie Rodina vo vidieckej tradícii v aspekte multikulturality, v rámci osláv 30. výročia vzniku Ľubovnianskeho skanzenu a 40. výročia Etnografického parku v Novom Sandenci v Poľsku.
Okrem toho otvorili pod hradom aj Hospodársky trakt z Ruskej Vole, kde vznikla expozícia stropných trámov venovaná Jánovi Lazoríkovi a tiež expozícia poľnohospodárskych strojov. Zároveň bol po prvý raz verejnosti prezentovaný sprievodca skanzenom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
