V minulosti sa v časti Podsadek v Starej Ľubovni ozývali rozpoltené názory k výstavbe novej modulovej školy pre osadníkov. Budova z kontajnerov už stojí a od začiatku školského roka je v prevádzke.
STARÁ ĽUBOVŇA. Novú budovu z kontajnerov prišiel otvoriť minister školstva Juraj Draxler. Privítali ho žiaci, ale i ďalší ľudia z osady. Nerómov z Podsadku na otvorení vidieť veľmi nebolo.
V škole v Podsadku doteraz vyučovali deti v dvojzmennej prevádzke. Po novom budú v triedach už iba od ranných hodín. Na školákov medzi areálom školy a osadou tradične dohliada rómska občianska hliadka.
„Pre deti bude asi dobre, že už nebudú musieť chodiť do školy poobede. Na druhej strane ich však bude popoludní viac pobehovať vonku. Bude ich treba ustriehnuť,“ povedal nám jeden z členov, ktorý je zároveň rodičom školákov.
V meste školákov z osady nechceli
Samospráva začala problém nedostatočnej kapacity školákov v Podsadku riešiť pred pár rokmi. Rozhodla, že využije možnosť postaviť školu z kontajnerov.
Téma vyvolávala rozkol. Ak by totiž k výstavbe nedošlo, niektoré deti z osady by boli umiestnené do škôl v meste, teda mimo Podsadku.
To sa mnohým rodičom detí v meste nepáčilo. Žiakov z osady v Podsadku nechceli.
„Prečo by mali doplácať na neriešenie problému osady naše deti? Len nech si v Podsadku ostanú,“ prízvukovali viacerí.
Nerómovia z Podsadku boli proti výstavbe
Proti výstavbe školy boli Nerómovia z Podsadku. Tí dokonca pred vyše rokom spísali petíciu.
„V meste sú štyri školy, ktoré sa potýkajú s problémami, aby vôbec fungovali a my ideme stavať ďalšiu školu. Veď to je proti zdravému rozumu,“ povedal na jednom z rokovaní zastupiteľstva obyvateľ časti Podsadek.
Ľuďom v Podsadku žijúcim mimo osady tiež prekážalo aj to, že spoločnosť dotuje Rómov a na ostatných nemyslí.
„Vedenie mesta nejde v ústrety občanom Podsadku. Nič sa u nás nedeje a vychádza sa len v ústrety Rómom,“ posťažovala sa bývalému vedeniu samosprávy pani Mária.
Dôchodca Anton dodal: „V tejto časti mesta sme roky žili kultúrne, naši otcovia tu postavili kostol, kultúrny dom, teraz nám všetko zničia a vezmú. Riešili to o nás bez nás.“
Draxler: Požiadavky v osadách sú často protichodné
Novú školu s deviatimi triedami v Podsadku mesto postavilo za sumu 220-tisíc eur od štátu, ku ktorej doložilo z vlastného 40-tisíc.
Ak by malo stavať kamennú budovu namiesto kontajnerovej, bolo by to výrazne drahšie. V minulosti totiž existoval projekt, ktorý rátal pri vybudovaní siedmich tried so sumou 530-tisíc eur.
„Úspora nie je len finančná, ale aj časová. To je zvlášť teraz dôležité, keď sa snažíme pokryť demografickú krivku v niektorých regiónoch a potrebujeme rýchlo postaviť základné i materské školy a takýmto spôsobom sa nám to rýchlo darí,“ konštatoval minister J. Draxler.
Šéf rezortu školstva nám tiež povedal, čo si myslí o integrácii rómskych žiakov do škôl v meste a či je z tohto pohľadu výstavba školy pri osade riešením.
„Miestne požiadavky sú často protichodné. Na jednej strane sa v nejakej lokalite stretnete s tým, že ľudia z osady chcú mať školu čo najbližšie, na druhej strane mimovládne organizácie upozorňujú na to, že to môže byť segregačné. Aj jedna, aj druhá strana má dobrý úmysel a legitímne požiadavky, my to musíme vždy zohľadniť a nájsť prijateľný kompromis.“
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
