Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvie. Fotograf Miloš Greisel z obce Hnilčík (okres Spišská Nová Ves) doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinášame v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
NÁLEPKOVO. V Nálepkove poslednými fungujúcimi baňami boli Gustáv a Xantipa. Prvá z nich bola významnejšia a aj najdlhšie bola v činnosti (aj po druhej svetovej vojne).
Malý hĺbkový dosah
„Baňa Xantipa bola založená na rovnomennom žilnom ložisku Xantipa, nachádzajúcom sa na severovýchod od obce Nálepkovo. Žila v produktívnom vývoji, mala okolo 100 metrov dĺžky a tvoril ju siderit s kremeňom. Nevýhodou tejto žily bol malý hĺbkový, okolo 200–metrový dosah. Spodné časti žily boli vyvinuté v podobe veľkého množstva chudobných tenkých žiliek,“ hovorí geológ na dôchodku Marián Jančura, ktorý sa venuje histórii baníctva.
Baníctvo tu prekvitalo hlavne v 18. a 19. storočí a pôsobili tu malé ťažobné spoločnosti a drobní ťažiari.
V roku 1901 banský a hutný majetok v Nálepkove kúpila firma Hornosliezska banská účastinárska spoločnosť so sídlom v Gliviciach (dnešní Poľsko) a vybudovala v Nálepkove banský závod.
Dobývanie v štôlni Xantipa zastavili v roku 1910, kedy odstavili aj veľkú miestnu pražiareň.
Baníctvo sa sústredilo na štôlňu Gustáv, ktorú prepojili s hnilčíckym Bindtom lanovkou, no aj tu baníctvo skončilo v roku 1922 počas hospodárskej krízy.
„Mimochodom, Xantipa bola hašterivá manželka Sokrata, slávneho greckého starovekého filozofa, ktorý vraj pred jej jedovatým jazykom nachádzal útočište v uvažovaní o podstate života, stal sa teda filozofom. Otázne je, prečo najprv žilu a potom aj štôlňu pomenovali podľa tohto symbolu neznesiteľnej ženy,“ zamýšľa sa Jančura.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
