Prezentáciou jej pátrania tak verejnosti odkryla obdobie, keď sa ľudia v unikátnej ľadovej jaskyni zabávali i korčuľovali.
ROŽŇAVA. Záujemcovia o históriu regiónu si mohli rozšíriť svoj obzor a vedomosti v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na zaujímavej a pútavej prednáške Korčuliarske slávnosti v Dobšinskej ľadovej jaskyni v podaní Kingy Székely z Budapešti - významnej jaskyniarky, kartografky a geografky s bohatou odbornou a publikačnou činnosťou.
Kinga Székely s Baníckym múzeom v Rožňave dlhodobo aktívne spolupracuje. Na úvod, ťažko skrývajúc dojatie, pripomenula, že prednáška je výsledok výskumu, na ktorom sa spolu s ňou významne podieľal pracovník múzea Pavol Horváth, ktorý už dnes, žiaľ, nie je medzi nami.
Pred desiatkami rokov sa v jaskyni mohlo korčuľovať
Téma prednášky bola veľmi zaujímavá z toho hľadiska, že v súvislosti s Dobšinskou ľadovou jaskyňou verejnosť vie väčšinou len z počutia, že sa tam kedysi korčuľovalo a dokonca, že tam aj trénovali krasokorčuliari, ale presnejšie informácie veľmi k dispozícii neboli.
Prednáška sa preto snaží vyplniť túto medzeru a poskytnúť dôležité informácie o histórii jaskyne, čo je o to významnejšie, že podobne ako jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu aj Dobšinská ľadová jaskyňa je zaradená do svetového prírodného dedičstva Unesco.
Formou prezentácie boli tiež predstavené najstaršie náčrty jaskyne, unikátne historické fotografie, maľby a iné, z ktorých mnohé vlastní Székely vo svojej súkromnej zbierke. Prednáška odznela v maďarčine s prekladom do slovenského jazyka, ktorý zabezpečila Gabriela Kolesárová z Baníckeho múzea.
Objavitelia jaskyne z podujatí nadšení neboli
Dobšinská ľadová jaskyňa sa po jej objavení v roku 1870 stala obľúbenou výletnou destináciou. Návštevnosť v prvých rokoch sa pohybovala v rozmedzí niekoľko stoviek návštevníkov ročne, no po roku 1890 sa jaskyňa tešila záujmu tritisíc hostí ročne.
Ako uviedla Kinga Székely, nie je známe, či sa v jaskyni korčuľovalo už pred rokom 1890. Za otca korčuľovania sa považuje Miklós (Mikuláš) Markó, ktorý tento návrh predostrel v roku 1892.
Podľa slov Székely sa prvá ľadová slávnosť uskutočnila 16. júna 1893 a do roku 1909 sa vie o ďalších šiestich významnejších podujatiach, ktoré mali odozvu aj v tlači.
Na podujatiach zohrávali hlavnú rolu známi krasokorčuliari. Zaujímavé je, že objavitelia jaskyne a predstavitelia mesta Dobšiná od prvej chvíle tieto aktivity nepodporovali.
Iniciátor korčuliarskych slávností Markó oponoval tým, že jeho snaha je zvýšenie návštevnosti regiónu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
