Na vŕšku Zámčisko týčiacom sa nad obcou Iliašovce (okr. Spišská Nová Ves) stojí zrúcanina kaplnky a obelisk, ktoré pripomínajú zašlú slávu rodiny Csákyovcov. V druhej polovici 18. storočia postavil gróf Štefan Csáky pre svoju manželku Júliu, rodenú Erdödy, letohrádok Sans–Souci, alebo Miesto bez starostí. Csákyovský letohrádok bol známy v celej monarchii, schádzala sa tu šľachta z blízkeho okolia i z ďalekých končín ríše. Pri nákladnom spôsobe života Júlie však prišla rodina na mizinu a gróf dal celý letohrádok okrem kaplnky a obelisku zrovnať so zemou. O záchranu pamiatok sa v súčasnosti snaží Občianske združenie Sans–Souci Letohrádok Iliašovce. Medzi najaktívnejších členov patrí ONDREJ FRANKOVIČ, ktorý o Csákyovskej dynastii dokáže rozprávať celé hodiny. Tri roky pracoval na spracovaní ich rodokmeňa, takmer dvadsať rokov sa venuje životu tejto šľachtickej vetvy.
Čo hovoria historické anály o Sans–Souci?
„Vrch nad Iliašovcami s juhozápadnou orientáciou mal krásny výhľad na Tatry. Centrom areálu bola kaplnka zasvätená sv. Štefanovi, pred ktorou stál kamenný obelisk. V dokonale upravenom parku bol palác pre rodinu Csákyho s barokovou výzdobou a drahým mobiliárom. Palác obsahoval knižnicu s 5160 zväzkami kníh väčšinou francúzskych autorov. Ďalšími stavbami bol palác pre hostí a budova pre úradníkov a služobníctvo. Medzi pavilónmi v parku nechýbala filagória, pustovňa, miesto pre loptové hry, strelnica pre streľbu z luku, dostihová dráha. V priestore pre hry bolo hľadisko pre hostí a veľká klietka pre spevavých vtákov. Vrch, na ktorom letohrad stál, manželia nazvali Parnasom. Tu mal Apollón aj svoju sieň s obrazom Deväť múz. Údolie za vrchom nazvali údolím Dafné, v ktorom zriadili kúpele. Nákladný spôsob života priviedol rodinu k finančnému úpadku, čo malo za následok rodinnú krízu. Štefan Czáky v záchvate zúrivosti nechal letohrad vysťahovať, vzácne kusy nábytku a knižnicu predal a letohrad zapálil a zbúral.“
Čo všetko sa zachovalo do dnešných čias?
„Prvý pokus na záchranu kaplnky bol koncom 50-tych rokov. Iliašovský tesársky majster Jaduščák opravil strechu hlavnej lode a pokryl ju šindľom. Ja som sa tu chodil ako dieťa často hrávať a díval sa, ako sa postupne z kaplnky, ktorú nazývame Tisícročnou kapličkou, postupne stáva ruina. V roku 1978 družstevníci z miestneho JRD toto miesto rozorali a zachovalý obelisk zbúrali. Niečo vo mne sa vtedy pohlo. Po rokoch som sa rozhodol oživiť históriu, na ktorú môžeme byť právom hrdí.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
