Farár Anton Hrtus má 75 rokov a pochádza z Kysúc, od roku 1969 však pôsobí ako farár v podtatranskej dedinke Lendak.
LENDAK. "Lendačanov mám veľmi rád. Predtým, než som sem prišiel, som bol kaplánom v Spišskej Novej Vsi a raz som dostal otázku, vraj čo som spravil, keď ma do Lendaku preložili, ako keby za trest. Prednedávnom sa ma však pýtali, ako som si predstavených získal, že ma tu tak dlho nechali. Nemôžem odpovedať ani na jednu z týchto otázok, pretože neviem," vysvetľuje Hrtus.
Rímskokatolícky kňaz Anton Hrtus.
Vracajú sa späť
Obec Lendak je považovaná za akýsi štát v štáte, pretože bola tak trochu separovaná od ostatných, najmä svojimi zvykmi, nosením krojov a svojou originalitou.
Dlhý čas pôsobenia v dedine umožnil Antonovi Hrtusovi sledovať zmenu doby, ktorá bola viditeľná najmä po páde komunizmu v roku 1989.
Lendačanov podľa neho nejakým zvláštnym spôsobom neprenasledovali.
"V dedine bol pracovný potenciál, neprenasledovali ľudí za to, že chodili do kostola, potrebovali ich na rôzne jednoduché práce. Keď sa po páde komunizmu otvorili dvere do sveta, ľudia migrovali a inak to nebolo ani s Lendačanmi, ktorí odchádzali za prácou. V mnohých prípadoch mladí ľudia chodia do zahraničia aj dnes. Pozitívom však je, že sa vracajú späť do svojej rodnej obce i keď nie všetci," konštatuje Hrtus.
Rímskokatolícky kňaz Mário Anton Hrtus (uprostred) nesie Jezuliatko k hlavnému oltáru Kostola svätého Mikuláša. Foto: TASR/Oliver Ondráš
Vysunutý na perifériu
V 50. rokoch bol systém podľa neho veľmi hrubý, násilne sa likvidovali všetky cirkevné inštitúcie a kláštory, komunisti prenasledovali biskupov a proti nim postupovali podľa pravidla udriem pastiera a rozpŕchnu sa ovce.
"Chceli cirkev vnútorne naštrbiť a rozhlodať," spomína farár.
Znižovali sa počty prijatých na štúdium kňazstva a snažili sa ich získať pre mierové hnutie, z ktorého chceli vytvoriť opozičnú časť kňazstva. Táto časť kňazov mala byť hlavne proti cirkvi, Vatikánu, biskupom a verným kňazom.
"Tým, že som bol vysunutý na perifériu, mohol som podniknúť veci, ktoré by mi nikdy neboli dovolené. Na každú opravu či drobnosť bol potrebný štátny súhlas od príslušných poverených orgánov. Keď niekto robil niečo bez povolenia a prišli mu nato, okamžite bol vyhodený. Takého človeka už nikto viac nechcel zamestnať, pretože sa s ním báli spolupracovať. Nikdy sa už takého znamienka nezbavil," dodáva Hrtus.
Knihy do Ruska
Spomína tiež na to, že v socialistickom období sa náboženská tlač rovnala zakázanému ovociu. Tento lendacký kňaz bol jedným z kanálov, cez ktorý chodili knihy z Ríma. Knihy, ktoré dostával, potom odovzdával kapitulnému vikárovi a ten ich podával ďalej kňazom.
"Ja by som bol veľmi nápadný ako kňaz. Boli asi štyri takéto kanály a cez ne sa prenášala katolícka tlač, predovšetkým knihy náboženského charakteru. Naša jediná inštitúcia, Spolok sv. Vojtecha, vydávala náboženské knihy v obmedzenom počte, predovšetkým spevníky, Sväté písmo a kalendáre. Veriaci boli hladní po ďalších publikáciách. Prenášal som ich s rizikom, že budem zatvorený. Keď som sa dozvedel, že niečo prihára, stopol som to. Mali sme dohovorené heslo. Keby urobili raziu, určite by som tu dnes nesedel," vysvetľuje Hrtus.
Raz mu prišlo asi 300 ruských biblií. Pomyslel si, či sa páter nezmýlil, avšak potom mu došlo, že tie biblie sa mali dostať do Ruska, tak ich tam poslal. Hrtus takto preniesol cez hranice stovky kníh.
Posielal Puškina
Podobná situáciu bola v Rusku, ktoré Anton Hrtus navštívil ešte za Sovietskeho zväzu.
"Sprevádzala nás sprievodkyňa a len tak spomenula, že sa nemôžu dostať ku knihám ruských klasikov. Spýtal som sa jej, čo jej mám poslať. Túžili hlavne po klasickej literatúre a beletrii. Posielal som jej teda do Ruska knihy, napr. Puškinove básne. Bola to veľmi zvláštna situácia. Zbytočne zomierali ľudia, padli partizáni, je to tragédia a veľká škoda. Treba si to pripomínať. Pokoj nevychádza z vyváženosti mocnosti, že majú rovnocenný potenciál zbraní. Odzbrojenie je ten správny krok, no neviem, či je niečo také možné," uzatvára Hrtus.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
