Na Námestí sv. Egídia v Poprade v piatok opäť po roku spomínali na Jozefa Bonka a ďalšie obete okupácie vojsk Varšavskej zmluvy spred 47 rokov.
POPRAD. "Ja som bol v tom čase našťastie v Poľsku, pretože keby som tam nebol na prázdninách, možno by som bol medzi obeťami. Moji spolužiaci v tom čase mali 12 až 14 rokov, niektorí tu boli a dvaja z nich boli aj zranení," spomína na rok 1968 jeden z organizátorov dnešnej pietnej spomienky František Bednár zo Svetového zväzu bývalých československých politických väzňov (SZBČPV).
Na snímke pohľad na účastníkov pietnej spomienky.
Tabuľa skončila v koši
Pôvodne bola na popradskom námestí stará pamätá tabuľa ešte z roku 1968.
Tú však komunisti rozbili, hodili ju do koša a až v roku 2001 prišla za členmi SZBČPV Anna Malá, sestra Jozefa Bonka, s požiadavkou, aby sa pomník obnovil.
"Podarilo sa nám to v roku 2002 a okrem mena Jozefa Bonka sme tam uviedli aj štatistiku obetí okupácie z celého bývalého Československa. V tom čase sa hovorilo o 90 mŕtvych, dnes je to už 108 a možno aj viac," dodal Bednár, ktorý si následky okupácie plne uvedomoval, aj napriek tomu, že bol ešte dieťa.
Vnímal najmä strach z ozbrojených ruských vojakov svojich rodičov, ktorí museli skrývať letáky s menom Dubčeka.
Na snímke predseda Združenia bývalých československých politických väzňov František Bednár kladie veniec k pamätníku obetiam okupácie v auguste 1968.
Prišla i sestra
Veľmi živo si na udalosti z roku 1968 stále spomína aj Anna Malá, rodená Bonková, ktorá ani v piatok nevynechala pietnu spomienku na Námestí sv. Egídia.
"Spomeniem si na to aj každý deň, všetko to mám v pamäti. Už to bolo strašné, keď okolo nás prechádzali tanky a bolo to ešte horšie, keď nám na obed oznámili, čo sa stalo. Nechceli sme tomu veriť, pretože Jožko mal byť na týždňovej robote v Krajnej Poľane. Až keď sme ho na vlastné oči videli mŕtveho v márnici, presvedčili sme sa, že to bol on. Museli sme o tom mlčať, pretože ho označili za kontrarevolucionára," priblížila Malá, ktorá mala v čase smrti svojho brata 29 rokov.
Na snímke si muž prezerá výstavu fotografií.
Chcel sa schovať, nestihol
Takmer 19-ročný Jozef Bonk sa chcel pred smrťou schovať v opravovni písacích strojov, už sa mu to však nepodarilo a guľka ho zasiahla medzi dverami.
"Neprajem to zažiť nikomu, pretože to sú spomienky veľmi ťažké a bolestivé, slzy sa tlačia do očí," dodáva Malá.
Okrem Jozefa Bonka v Poprade nikto nezomrel, zranených však bolo 14 ďalších ľudí, ktorí protestovali proti vstupu varšavských vojsk na územie mesta.
Vojská piatich socialistických krajín pred 47 rokmi vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou.
Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar.
Na snímke pamätník a fotografia 19-ročného Jozefa Bonka, ktorý zahynul počas vpádu okupačných vojsk do Československa v roku 1968 v Poprade. Foto k článku: TASR/Oliver Ondráš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
