Turisti, výletníci či dovolenkári. Keď prídu do našich končín, vedia vyrobiť situácie, vyvolávajúce úsmev na tvári lektoriek v hradoch a hlavu dokážu zamotať aj horským záchranárom.
REGIÓN SPIŠ. Turisti dokážu v našom regióne vymyslieť situácie, pri ktorých neviete, či sa máte smiať, alebo naopak plakať.
Napríklad žena, ktorá sa so žehličkou v batohu vyšplhala až na Gerlach vraj preto, aby si veci, ktoré má v batohu, vedela vyžehliť.
Alebo pán, ktorý relaxoval na Štrbskom plese iba v plavkách a bosý vystúpil až na Kriváň.
Turisti a cepri
Unikátne oblečenie, ktoré sa hodí skôr na módne prehliadky, bizarné požiadavky, či „inteligentné otázky“.
Rok čo rok vedia turisti prekvapiť skúsených harcovníkov, ktorí sa im snažia sprostredkovať čo najkrajšie zážitky.
Jaroslav Švorc, predseda dobrovoľného zboru Horskej záchrannej služby, Tatranec, ktorý roky vynášal na svojich pleciach zásoby na chatu pod Rysmi, či ľudí pri túrach Tatrami sprevádzal, má príhod, nielen smiešnych, ale aj takých, pri ktorých ostáva rozum stáť, v hlave strašne veľa.
Ako sám povedal, na turistických chodníkoch sa v dnešnej dobre stretáva s veľkým snobizmom.
„Ale predsa len tá turistika je o tom, že si treba vyšliapať niekam, zamakať si a tá príroda si sama robí svoj výber. Sviatoční turisti prejdú 10-15 minút a už sa ma pýtajú, či je to ešte ďaleko. Keď som išiel na Kriváň so skupinkou turistov, neboli sme ešte ani pri Jamskom plese a oni sa ma pýtajú, či je to ešte ďaleko, tak som im povedal, že sme vlastne pomaly ešte ani nevyšli,“ povedal s úsmevom Švorc.
V minulosti aj vďaka takýmto ľuďom triedili vo svojich kruhoch turistov do dvoch skupín.
„Boli to turisti - to boli tí, čo to mysleli s prírodou vážne a potom takzvaní cepri - to je pre nás slangový výraz pre turistov, ktorí sa od skutočného turistu odlišovali aj vzhľadom, oblečením, obutím, vybavením, ale aj praktikami. My sme si dovolili tvrdiť, že sa na turistický chodník zrejme dostali omylom,“ vysvetlil Švorc.
Výkony nad ľudské možnosti
V spojení s ceprami v Tatrách si Švorc ako prvé vyjavil bizarné príbehy, ktoré ho zaskočili natoľko, že ostal ako obarený vriacou vodou.
Jeden z takýchto až neuveriteľných horských zážitkov sa mu prihodil počas Národného výstupu na Kriváň.
„Vystúpili sme hore, bolo krásne počasie, presne asi tak ako teraz, horúčavy. Ako členovia Horskej služby sme tam my mali asistenciu. Ľudia tam boli povyzliekaní, iba v plavkách sa opaľovali. Taká pohodička. Videli sme tam jedného turistu, ktorý sa tiež opaľoval. A naraz sa zdvihol a začal schádzať dole. Mysleli sme si, že zrejme má dole svoje veci, niekde nižšie. Ale on schádzal a schádzal a nikde sa nepristavil. Tak sme sa pristavili my pri ňom. Pýtame sa, kde má svoje veci a on nám hovorí, že nemá nič. On vystúpil na Kriváň v plavkách a bosý. Nakoniec vysvitlo, že bol ubytovaný v hoteli pri Štrbskom plese a že on sa chcel iba vyčvachtať v plese, namočiť si nohy. Videl, že ide veľa ľudí a pýtal sa ich, kam idú, keď mu povedali, že na Kriváň, jednoducho sa k nim pridal. Z hľadiska fyzického, keby som mal 5 klobúkov, tak ich pred tým človekom zložím dole, ale z hľadiska normálnosti je to prípad pre psychiatra,“ zasmial sa Švorc.
Prehnaná opatrnosť
Opatrnosť je v horách na mieste, pretože ako sa hovorí, každý jeden krok sa počíta. V Tatrách však nájdete aj turistov, ktorí sú až tak veľmi opatrní, že vám to musí kútiky úst ťahať na strany. Hlavne vtedy, ak sa na nich pozerá skúsený Tatranec.
„Skupinka ľudí išla na chatu pod Rysmi po chodníku a boli naviazaní na lane. Keby sa naviazali tam, kde sú reťaze, to by som pochopil, ale oni išli po bežnom chodníku a keď som sa ich pýtal, či im lano neprekáža, tak mi povedali, že áno, ale istota je istota,“ spomenul si Švorc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
