Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvie. Fotograf Miloš Greisel z obce Hnilčík (okres Spišská Nová Ves) doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinášame v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
LEVOČA. Levoča bola dlhé storočia najvýznamnejším mestom Spiša, centrom obchodu, remeselnej výroby a administratívnym strediskom.
Mesto však nemôžeme označiť za banské vzhľadom na polohu a geologickú stavbu jej okolia, ktorá vylučuje výskyt bohatších ložísk nerastov.
Významné bane nenájdeme
„Napriek tomu mala Levoča významný vzťah k baníctvu. Množstvo významných rodín levočských mešťanov sa angažovalo v baníctve ako investori v súkromných baniach na juh od rieky Hornád, kde sa ťažili bohaté medené alebo železné rudy. Na území mesta pôsobili v stredoveku i novoveku významní banskí ťažiari a ťažiarske spoločnosti, pričom mená rodov Probstnerovcov či Prihradných sa zapísali do dejín spišského baníctva,“ hovorí bývalý geológ Marián Jančura, ktorý sa venuje histórii baníctva.
Mesto prosperovalo hlavne z obchodu s meďou, s ktorou sa obchodovalo už od 15. storočia cez Poľsko.
Keďže banícke centrum Spišská Nová Ves (Iglov) bolo v Poľsku zálohovanej enkláve a jej záležitosti v mnohých oblastiach podliehali správcom poľského zálohu, Levoča využila túto skutočnosť pri obchodovaní s nerastnými surovinami.
„V Levoči a jej okolí síce nenájdeme významné bane, možno s výnimkou Diablovej diery v Levočskej doline, čo je pomenovanie pre kutaciu - prieskumnú štôlňu, razenú Probstnerovcami. Aj napriek tomu má Levoča vo svojom obvode v podzemí ukryté tajomstvo – do mesta vodu privádzajúcu štôlňu, ktorú razili v pieskovcových horninách. Jej úlohou bolo do centra mesta Levoča privádzať pitnú vodu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
