Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvie. Fotograf Miloš Greisel z obce Hnilčík (okres Spišská Nová Ves) doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinášame v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
MLYNKY. Geológ na dôchodku Marián Jančura, ktorý sa venuje dejinám baníctva, vysvetľuje, že Mlynky patrili v minulosti do chotára Spišskej Novej Vsi.
Mestské bane
Tamojšie niekoľkostoročné bane, nachádzajúce sa v okolitých horách, boli považované za mestské bane.
„Až v 19. storočí sa to zmenilo, keď sa väčšina tunajších baní stala majetkom banskej spoločnosti, vlastnenej aristokratmi známej rodiny Coburgovcov. Ťažila sa najmä železná ruda z viacerých žilných ložísk. Veľkým objavom bolo overenie v hĺbkach ukrytého ložiska Zuzana, ktoré nevzniklo ako rudná žila, ale išlo o pôvodnú šošovkovitú polohu veľmi starého vápenca. Tú horúcovodné roztoky prenikajúce z hĺbok zemskej kôry a prinášajúce so sebou rozpustené železo premenili na kvalitný železorudný siderit,“ dodáva.
Tunajšie ložiská aj vďaka tomuto objavu neboli úplne vyčerpané (ako iné na Spiši) už v období medzi svetovými vojnami a bane tu pokračovali v činnosti až do roku 1969 ako závod Železorudných baní Spišská Nová Ves. Až vtedy sa rozhodlo o ich zastavení pre nedostatok rúd na dobývanie.
Štôlne v náročnom teréne
„Banské chodby – štôlne na Mlynkoch otvárali ložiská z centrálneho údolia Hnilca, ale aj z bočných dolín – z Bielych Vôd, z Veľkej Havranej doliny a z Malej Havranej doliny. Mnohé zo štôlní boli zakladané v nadmorských výškach okolo tisíc metrov nad morom v ťažkých terénnych podmienkach,“ hovorí M. Jančura.
Štôlne v údolí nazývanom Biele Vody sú staršieho dáta (z 18. storočia), boli lokalizované v banskom poli Hilda a patrili ťažiarstvu Paltzmannovcov a Schneidera až do doby ich kúpy Coburgovskou banskou spoločnosťou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
