Levočan Michal Buza hodnotí sám seba ako tvrdého romantika, introverta, ktorý na vyjadrovanie svojich hlbších pocitov radšej používa písané slovo. Nemá problém s ľuďmi podiškurovať, ale ešte radšej ich pozoruje. Má rád humor, čo mu umožňuje brať mnohé veci s nadhľadom. Ako tvrdí, nedokázal by žiť bez divadla, hôr a žien. Na knižnom trhu sa v týchto dňoch objavila jeho kniha Ši to co ci šmakuje.
Je to po prvýkrát, čo si sa zábavnou formou pohrával s textom?
„Určite nie, pred tridsiatimi rokmi som písal texty a hral malé javiskové formy. Som pesničkár, bavilo ma písať texty piesní, hrať sa s rýmovačkami. Kým som neodišiel do dôchodku, nemal som čas venovať sa písaniu. Mám dosť veľký priestor v mesačníku, ktorý vychádza v Spišskej Novej Vsi. Príležitosť na napísanie knihy prišla až teraz.“
Je to tvoja prvotina?
„Ako sa to vezme. Pred rokom som napísal knihu Koniec sveta, ktorú som vydal v troch exemplároch. Dve publikácie som uložil k testamentu, jednu som daroval svojej sestre, ktorá je tiež seniorkou. K tomuto kroku ma viedla jedna skutočnosť. Moja mama vyrastala v sirotinci v Rakúsku, otec zase študoval na vysokej škole vo Viedni. O ich láske a živote by sa dal napísať román. Svoje tajomstvá si však nechali pre seba. Ja som sa rozhodol, že svoj životný príbeh vyrozprávam svojim najbližším. Po mojej smrti sa dielko dostane k najpovolanejším, mojím dvom synom.“
Ako vznikala táto netradičná kuchárska kniha napísaná v spišskom nárečí?
„Bola to viac-menej náhoda. Okrem iného uverejňujem recepty starej matere v spištine. Inšpirovali ma ľudia, ktorí to čítali a hovorili mi, aby som ich ucelené vydal. O vzniku knihy nakoniec rozhodlo stretnutie s popredným slovenským ilustrátorom Ivanom Popovičom. Ten mi navrhol, že mi jednotlivé recepty zilustruje. Dostal som tak hnací motor pre svoju tvorbu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
