Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvie. Fotograf Miloš Greisel z obce Hnilčík (okres Spišská Nová Ves) doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinášame v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
STARÁ VODA. Stará Voda patrila do chotára banského mestečka Švedlár a preslávila sa najmä hutou na medenú rudu, ktorú v 18. storočí postavil a vlastnil štát (teda erár – rakúsko–uhorská monarchia) a ktorá bola súčasťou smolníckeho mediarskeho podniku (bola komorským statkom).
Namiesto huty železiareň
V tejto hute sa na základe nariadení viedenského dvora od početných drobných spišských ťažiarov vykupovala medená ruda na zhutnenie.
Na mieste medenej huty po jej zatvorení vyrástla v 19. storočí železiareň.
„V okolí Starej Vody však fungovali aj viaceré medenorudné bane, ktoré boli činné už na začiatku 17. storočia (napríklad v lokalite 'Kunst', ktorej názov je odvodený od šachty používajúcej ťažný mechanizmus). Podľa správy dvornej komisie vyslanej viedenským dvorom s cieľom zistiť pomery v baniach na Spiši pôsobilo v prvých desaťročiach 18. storočia v Starej Vode na 7 rudných žilách viacero baní, najmä na žile Lindtner, Špiler a na Štilbašskej žile. Najdôležitejším bolo ťažiarstvo štôlne Karol Boromeus. Ťažila sa tu aj striebronosná ruda a jestvoval tu aj 'zlatý mlyn' (Goldműhle), z čoho sa dá usudzovať o získavaní zlata, možno ryžovaného z potoka,“ uvádza geológ na dôchodku Marián Jančura, ktorý sa venuje dejinám baníctva.
V celku však bane v okolí Starej Vody patrili medzi menej významné, žilné ložiská boli silne deštruované tektonikou. Najhrubšou bola žila Špiler.
Baníctvo zaniklo v druhej polovici 19. storočia, pokus o jeho obnovenie podnikla firma Montánia v rokoch 1937 – 1939, no jej kutacie (prieskumné) aktivity neboli úspešné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
