Herci hrali na Kežmarskom hrade nepretržite do druhej rána, ich výkon sledovali Slováci i cudzinci.
KEŽMAROK. Divadelné predstavenia Ženský vtip a Krvavé dejiny si na Kežmarskom hrade počas festivalu Európske ľudové remeslo cez víkend pozrelo približne päťtisíc návštevníkov.
Kým prvá hra počas dňa bola určená deťom, druhá vo večerných hodinách dospelým divákom.
„Herci hrali v najväčšej špičke v sobotu až do noci, posledné vstupy boli o druhej nad ránom. Bolo to pre nich náročné, keďže predstavenie sa začalo o 20:00 a návštevníkov sme púšťali do vnútra každých 15 minút v skupinách,“ uviedla riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.
Hoci v piatok mali návštevníci festivalu možnosť obzrieť si Kežmarský hrad v rámci klasickej prehliadky, najväčší záujem o vstupy bol práve v sobotu počas divadelných predstavení.
„Boli sme veľmi milo prekvapení, záujem o predstavenia bol enormný,“ informovala Cintulová.
Na jeden vstup púšťali 50 ľudí
Podľa jej slov si však počet návštevníkov musia strážiť, na jeden vstup púšťali 50 ľudí.
Niektoré priestory v hrade, kde sa predstavenia odohrávali, sú menších rozmerov a ľudia by sa tam nevmestili.
Divadelné hry každoročne pripravuje experimentálne divadlo exTeatro z Ľubice pod vedením režiséra a scenáristu Marcela Hanáčka.
Aj tento rok hrali jeho herci dovtedy, pokiaľ do hradu prichádzali návštevníci.
Krvavé dejiny zobrazujúce príbeh lásky Martina Dévaya a Márie Krayovej si pozreli domáci Kežmarčania, návštevníci z celého Slovenska, ale aj skupiny, ktoré sem prišli z partnerských poľských miest.
„Boli tu aj maďarské skupiny. Neviem si predstaviť, ako hre porozumeli, ale pravdepodobne takéto predstavenie pre nich malo nejakú hodnotu,“ dodala s úsmevom Cintulová.
Súkenníkom venovali výstavu
Aj po skončení festivalu EĽRO si ešte záujemcovia môžu pozrieť v priestoroch Múzea v Kežmarku výstavu venovanú cechu súkenníkov, ktorým patril tento ročník festivalu.
„Vystavujeme tam rôzne cechové listiny, pečate, máme tam aj materiály z archívu zo Spišskej Soboty. Návštevníci si tiež môžu obzrieť naše zbierkové predmety, vrátane textových dokumentov, ktoré približujú celý proces súkenníctva, od chovania a pasenia oviec až po strihanie a spracovanie vlny,“ uviedla riaditeľka múzea.
Exponáty na výstavu zapožičalo aj múzeum Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave, ďalšie pochádzajú zo zbierky súkromného múzea v obci Lendak.
„Potešili sme sa, že sa nám podarilo od rodiny Ofúkanej z obce Mestečko získať aj model valchovne, v ktorej v minulosti remeselníci spracúvali vlnu,“ dodala Cintulová.
Výstava v kežmarskom múzeu potrvá do konca júla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
