Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvia. Fotograf Miloš Greisel z obce Hnilčík (okres Spišská Nová Ves) doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinášame v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
NÁLEPKOVO. Nálepkovo (pôvodne Vondrišel, Wagendrussel) patrí medzi starobylé spišské banícke lokality s vysoko vyvinutým hutníctvom a železiarstvom.
Slobodnejšie postavenie
Aj keď bola táto pôvodne etnicky nemecká obec vo feudálnom područí šľachticov z rodu Máriássy z Markušoviec, vždy mala istú autonómiu.
Rozvinuté baníctvo a hámorníctvo umožňovalo miestnym mešťanom, zväčša majiteľom baní, mať slobodnejšie postavenie a formou dohôd so zemepánmi dokázali udržiavať si privilégiá, regálne práva a slobody.
Na konci 18. storočia sa mestečko vykúpilo z feudálnej závislosti.
Obyvateľstvo sa živilo prácou v baniach a v početných hámroch, ale aj remeselnou činnosťou, založenou na spracovaní železa.
Existovali tu cechy kováčov, zámočníkov, kotlárov, uhliarov, ale aj iných tradičných remesiel.
Dobývanie sideritu
„Baňa Gustáv s rovnomennou dedičnou štôlňou patrí medzi najmladšie nálepkovské bane dobývajúce železnú rudu – siderit. Najväčší význam nadobudla už v polovici 19. storočia, kedy tu pôsobila ťažiarska spoločnosť Gustáv. V roku 1901 odkúpila celý banský a hutnícky majetok Hornosliezska železopriemyselná banská a hutná spoločnosť, ktorá dobývala železnú rudu v bani Gustáv, ale aj v enklávach v Bindte a na Grétli v susednom Hnilčíku. Štôlňu Gustáv predĺžila, technicky vybavila a hĺbila z nej dve šachty. Baňu Gustáv spojila s Bindtom lanovkou, ktorou prevážala rudu z Nálepkova do pražiarne a železničkou do Markušoviec,“ vysvetlil geológ na dôchodku Marián Jančura, ktorý sa v súčasnosti venuje dejinám baníctva.
V roku 1928 baňu kúpila firma Banský a drevársky priemysel Markušovce, ťažba v bani sa zastavila v roku 1939.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
