Návštevníci Kojšova majú možnosť vidieť, ako sa kedysi bývalo a odievalo vďaka súkromnému múzeu, ktoré založilo miestne občianske združenie Združenie Ulijana v roku 2007.
KOJŠOV.
V starom kamennom dome možno nájsť množstvo pracovných nástrojov, odevov, hračiek, riadov, sakrálnych doplnkov, či truhlíc a textílií. Všetky predmety ukazujú typickú kojšovskú kultúru.
"Zámer, prečo zriadiť múzeum, bol jednak zachovať tradičné kroje a nástroje pre ďalšie generácie, jednak ukázať dom mimo Kojšova, ako sa tu skutočne žilo. Okrem krojov, ktoré majú niektoré cez 100 rokov, sú tam pracovné nástroje, ktoré sa už dávno nepoužívajú a dajú sa nájsť len v niektorých múzeách a súkromných zbierkach. Príkladom je zbušok na mak, nádoba, v ktorej sa tĺkol mak," priblížil Lukáš Mackovjak, ktorý je v obci zástupcom starostu a vnukom pôvodných obyvateľov domu.
Múzeum sa nachádza oproti ihrisku a dosiaľ si k nemu našli cestu ľudia, ktorí navštívili kultúrne podujatia v obci.
Počas roka prichádzajú podľa Mackovjaka do múzea aj skupiny, hlavne zo škôl, ktoré majú v rámci exkurzií možnosť vidieť, ako sa kedysi žilo na dedine.
Zbierku predmetov tvoria pôvodné objekty, ktoré boli súčasťou života obyvateľov domu. Mnohé priniesli aj Kojšovčania.
Súkromné múzeum zapožičiava predmety na okolité výstavy, naposledy sa časť ocitla v Baníckom múzeu v Gelnici počas výstavy Kojšov v minulosti.
Lukáš Mackovjak s exponátmi ľudových odevov pred súkromným múzeom.
Obyvatelia domu sa zapísali do histórie
Samotní obyvatelia domu, Anna a Ján, sa významne zapísali do histórie. V roku 2012 získali ocenenie Spravodliví medzi národmi za to, že počas vojny pomáhali zachraňovať židovskú rodinu doktora Juraja Polgára z neďalekých Margecian.
Po mučení a smrti doktora sa jeho manželka Valéria a syn Walter skryli u susedov v Margecanoch, neskôr im pomohli utiecť do Kojšova.
Tam vyhľadali pomoc u miestneho gréckokatolíckeho farára Júliusa Zachariáša, rodinného priateľa.
Istý čas sa schovávali na farskom úrade, ale neskôr si ich k sebe domov vzali manželia Mackovjakovci, ktorí bývali na okraji dediny.
Valériu zamestnali u seba ako pomocnicu v domácnosti. Prezliekli ju do kojšovského kroja, v ktorom sa mohla voľnejšie pohybovať po dedine. Walter svojím vekom zapadol medzi ich deti.
U nich sa ukrývali až do oslobodenia obce Červenou armádou v januári 1945.
Pre svoje presvedčenie boli manželia počas komunistického režimu utláčaní a o to viac museli svoj hrdinský akt záchrany udržiavať v tajnosti.
Ich potomkovia sa o celom príbehu dozvedeli iba pred niekoľkými rokmi pri skúmaní historických udalostí a písaní kroniky obce Margecany.
Foto k článku: TASR/Roman Hanc
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
