BELIANSKE TATRY. Projekt na záchranu svišťa vrchovského tatranského v Belianskych Tatrách sa vydaril. Od roku 2008, keď ho Správa Tatranského národného parku (TANAP) zrealizovala, sa v lokalite narodilo takmer štyridsať mláďat.
Podstatou bolo odchytenie svišťov v Západných Tatrách a ich následné vypustenie v Belianskych Tatrách.
„Nebyť tohto prenosu, doteraz by sme v Belankách svište nemali. Vytvorili si nové nory, ktorých bolo na začiatku 40 a v priebehu jednej sezóny ich už bolo okolo 500. Belanky začali hneď vŕtať ako ementál,“ povedal riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.
Pred rokmi v Belianskych Tatrách vyhynuli
Na základe monitoringu v rokoch 2005 a 2006 sa zistilo, že svište v Belianskych Tatrách vyhynuli. Podľa Majka vtedy nebolo možné zistiť, či išlo o dôsledok predátorov alebo ľudskej činnosti. Po svišťoch tam vtedy ostali iba prázdne nory.
„S kolegami sme sa začali zaoberať spätným návratom svišťov do Belaniek. To sa podarilo v rokoch 2007 a 2008. V roku 2007 sa vypracoval projekt, na ktorý sme nezískali financie zo štátneho rozpočtu, ale od sponzorov,“ vysvetlil Majko.
Najprv obnovili pôvodné nory, keďže už boli zarastené a zasypané. Potom pracovníci TANAP-u vytypovali lokality v Západných Tatrách, v ktorých začali s odchytom svišťov.
Prvé boli pätorčatá
„Jednou z lokalít bola Žiarska dolina, ďalší rok Roháče na oravskej strane Západných Tatier. Svište sme okamžite presúvali do Belaniek. Snažili sme sa odchytiť a presunúť či už celú rodinu alebo samca so samicou. Niektoré samičky už boli v tom čase gravidné a ich mláďatká sa narodili v Belankách. Prvé boli pätorčatá v oblasti Širokého sedla,“ uviedol riaditeľ správy.
Pracovníci TANAP-u presunuli zo Západných Tatier osemnásť svišťov, v ďalšom roku päť.
„Nemali sme skúsenosti s odchytom, nevedeli sme, na čo ich chytať. Dovliekli sme tam mrkvu, potom púpavu, niektoré svište sme odchytili na sladké i na pečivo,“ opísal Majko.
Po vypustení v Belianskych Tatrách museli svište strážiť.
„Prvé týždne sme sa pri nich striedali, kúpili sme elektrickú ohrádku, aby kolónia nebola atakovaná predátormi,“ doplnil.
S adaptáciou svište problém nemali, a to aj vďaka podobnému prostrediu. Západné Tatry sú, čo sa týka kveteny a vápencovej časti, podobné Belankám.
Podľa Majka si svište v novom prostredí okamžite začali vytvárať rodiny a migrovať na určité vzdialenosti.
Orly a rysy hneď zareagovali
„Zaujímavosťou je, že po týždni od vypustenia sme v lokalite videli rysa, ktorý okamžite reagoval na ich obsadenie. Rovnako aj orly začali mať záujem o nové svište a kamzíky si okamžite zvykli na ich výstražné pískanie. Teraz je tam už táto populácia stabilizovaná,“ vysvetlil.
Správa TANAP v súčasnosti pracuje na monitoringu, prostredníctvom ktorého zisťuje, v akom stave svište sú.
„Po niekoľkých rokoch znova uvažujeme nad výsadkom nových jedincov na ďalšie oživenie krvi, aby nedochádzalo k nejakej degenerácii, hoci sme zistili, že začínajú komunikovať so svišťami v oblasti Zeleného plesa smerom k Vysokým Tatrám,“ uviedol Majko.
Predpokladá, že tieto populácie svišťov by sa mohli spojiť a tie belianske by tak neostali izolované.
Pri pravidelnom monitoringu po zime sa tiež zistilo, že na území Belaniek pribudla jedna rodinka.
Okamžite po odchyte v Západných Tatrách svišťom odobrali krv pre zistenie DNA. Vďaka tomu po prvýkrát v histórii genetická analýza potvrdila, že ide skutočne o svišťa vrchovského tatranského, ktorý žije iba na Slovensku.
„Je to jedinečný endemit. Nikde inde na svete nežije. Ďalšie alpské alebo severské či stepné svište sú len jeho vzdialení príbuzní. Dovtedy to ešte geneticky nebolo potvrdené, ale aj na toto sme vynaložili veľké úsilie a finančné prostriedky,“ dodal Majko.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
