O problémoch s výstavbou skejtparku sme informovali pravidelne. Konečne sa veci pohli dopredu.
POPRAD. Zasadačka mestského zastupiteľstva sa minulý týždeň zaplnila mladými ľuďmi. Vekový priemer v nej značnej klesol, oproti primátorovi a ľuďom, ktorí majú čo k skejtparku povedať, sa posadili mladí skejteri.
Presadzovali si svoje návrhy na konečnú podobu skejtparku.
Vyzerá to tak, že boj skejterov o svoju záľubu nebol zbytočný. Prišli v celkom hojnom počte a nebáli sa presadiť si svoje.
„Nikdy tu nič nebolo. Skejtpark, ktorý bol pri obchodnom centre, sa ani nedal nazvať skejtparkom. V iných mestách také parky sú a už je načase niečo postaviť aj v Poprade. Dvadsať rokov dozadu tu už boli iní ľudia, ktorí to chceli a boli iní primátori a nejako to vždy zle dopadlo,“ hovorí o minulých snahách mladých skejterov Dušan Jarošík, ktorý kedysi tiež holdoval tejto záľube.
Aj Daniel Turcer je jeden z tých, ktorý pomáha pri vypracovaní projektu skejtparku. „Sám neverím vlastným očiam, bol som dosť skeptický po tých rokoch, čo to tu riešime. Teraz som opäť začal veriť,“ hovorí Daniel.
Lokalitu schválili
Pred približne 15 rokmi bola v Poprade pomerne veľká komunita skejterov.
„Bol tu vtedy aj klub, ktorý zastrešoval okolo 200 ľudí a už vtedy nám sľubovali park. Dopadlo to tak, ako to dopadlo, komunita sa potom rozpadla. Keď sa postaví ten park, komunita príde zase,“ myslí si Jarošík.
S lokalitou, ktorú mesto na výstavbu nového parku pre nich navrhla, teda bývalé rašeliniská, sú absolútne spokojní. „Lokalita je celkom dobrá, určite lepšia ako školy,“ hovorí Jarošík.
Na ľudí, ktorí spisovali proti skejtparku petíciu, ani jeden skejter nemá ťažké srdce. „Petícia bola správna a tým, že to bude mimo mesta, viem, že nebudú sťažnosti,“ vysvetlil Jarošík.
Nepotrebujú nič drahé, skôr kvalitné
O tom, že skejtpark pred obchodným centrom nestál za veľa, hovorili mladí pred primátorom otvorene.
Požiadavky na nový park nemajú až tak veľkolepé.
„Dôležité je to, aby bola dobrá jazditeľnosť prekážok, nemusí to byť ani veľké, ale nech je to kvalitné a nech to nestavia firma, ktorá nemá ešte nejaké parky za sebou,“ hovorí Jarošík.
Financie sa teraz ešte odhadnúť nedajú
Ako povedal primátor Jozef Švagerko (KDH), hovoriť o tom, koľko to vlastne bude mesto stáť, je momentálne nezmysel.
„Nie som stavbár, nie som odborník, ťažko povedať, koľko to bude stáť. Je to špecifická stavba, nie je to rodinný dom, nie je to priemyselný objekt, kde si to viete prerátať. Sú tam rôzne možnosti. Nie je to stavba, ktorá sa stavia každý deň,“ hovorí primátor.
S pomocou mladých sa pustia do projektov
Ako ďalej Švagerko uviedol, pred rokmi bolo na spracovanie projektov vyčlenených približne dvanásť tisíc.
Dôvodom stretnutia, ktoré zvolal, bolo objasniť si, po čom všetkom srdcia mladých skejterov túžia.
Lídrom skupiny sa stál poslanec Milan Baran (nez.), ktorý so skejtovaním má už nejaké tie skúsenosti, keďže jeho syn kedysi jazdil tiež. Teraz bolo dôležité skompletizovať predstavy mladých, aby sa mohlo pokračovať ďalej.
„Musíme dať zadanie pre projektanta, aby mohol začať kresliť, aby sme projekt potom mohli dať rozpočtárovi, ktorý by vedel naceniť tú stavbu. Možno nám povie, že treba na to toľko peňazí, že pôjdeme do toho až o dva roky. Ale ja by som bol rád, keby ten skejtpark stál na jar budúceho roku,“ povedal s veľkým nádychom Švagerko.
Stretnutie narúšala aktivistka
Na stretnutie skejterov zavítala aj staršia pani. Tá sa v plnom nasadení obula do mladých a vyčítala samospráve, že financovať skejtpark pre mladých z mestských zdrojov nie je správna vec.
Podľa jej slov by verejné peniaze mali byť využité na školy, či iné organizácie, ktoré ich potrebujú. Podotkla tiež, že by si skejteri na svoj park mali nájsť sponzorov. S médiami po stretnutí hovoriť odmietla, vraj si to nežiada.
Mladí však hovoria, že je to nezmysel.
„Sponzori na také niečo nie sú, v každom meste to stavalo mesto,“ hovorí Jarošík.
Primátor sa mladých tiež zastal. „Mohli by sme sa pýtať prečo toto postaviť a prečo toto nie, ale my radšej budeme hľadať možnosti ako to financovať,“ povedal Švagerko.
Zvažujú aj vyberanie vstupného
Park bude teda v dostatočnej vzdialenosti od obytných zón. Nebude určený iba pre skejterov, ale na svoje si prídu aj bikeri, či inlineri.
Prekážky by zrejme mali byť vyrobené z betónu, ktorý je určite kvalitnejší ako plast, z ktorého boli postavené prekážky pred obchodným centrom.
Samospráva zvažuje, či by jeho súčasťou nemohli byť aj nejaké stroje na posilňovanie. Práve preto, aby do parku nechodili iba skejteri.
„Najdrahšie veci sú tie, ktoré sa nevyužívajú, tak ja budem rád ak sa to zrealizuje, financie nájdeme a veríme, že sa to bude využívať,“ hovorí Švagerko.
Kvôli bezpečnosti bude určite oplotený a zvažuje sa aj vyberanie vstupného, to však skejtbordistom neprekáža.
„Z toho by sa vedeli aj nejaké peniaze na opravy vyčleniť, myslím, že v Košiciach to takto funguje. Vstupné však nie je nutnosťou, betón je dosť trvanlivý,“ povedal Turcer.
Budeme sa o to starať ako o svoje dieťa
Ako nám Turcer povedal, momentálne sa stále s chlapcami združujú na sídliskách, prípadne cestujú do iných miest alebo vyhľadávajú lokality, kde by nikomu neprekážali.
„Momentálne je to opustená budova, je tam jeden taký schodík, ale cestujeme do SNV aj do Poľska,“ hovorí Turcer.
Postaviť park je jedna vec, ale starostlivosť druhá.
Daniel tvrdí, že ak park vznikne, vezmú si ho pod ochranné krídla. „Budeme sa o to starať ako o naše dieťa,“ sľúbil skejter.
Kým sa vypracuje projekt, schváli sa, začne sa stavba, ubehne ešte veľa času. Skejteri však jednohlasne tvrdia, keď vydržali doteraz, ten rok, či dva už vydržia.
Na stavbu budú teda neskôr vypísané verejné obstarávania, jednou z podmienok však bude aj to, koľko stavieb skejtparkov má už firma za sebou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
